Ako som dostal na záhradu hady a jašterice

V tomto článku by som sa s vami chcel podeliť o moje praktické skúsenosti s budovaním pre plazy vhodných podmienok na svojej záhrade. V skratke popíšem ako som sa dostal od budovania opatrení na prilákanie plazov ku mne na pozemok až po výsledok ktorý sa v posledných dvoch rokoch dostavil. Teoretické informácie o tom čo treba spraviť sme si rozoberali aj v tomto článku Chcete mať na záhrade jašterice alebo hady?

 

 

 

 

Po kúpe domu s pozemkom v roku 2012 som začal postupne vytvárať vhodné podmienky pre plazy na vyčlenenej zadnej časti pozemku. Hneď za plotom sa nachádza potok a u kúsok ďalej lesík a divoká lúka. Pokosenú trávu som ukladal na miesto cca. 3x3m. Kombinoval som túto hmotu aj s konármi a pár veľkými pňami, ktoré majú zároveň slúžiť ako potrava a miesto pre vývoj hmyzu (roháče a podobne). Vzniklo mi takto divoké kompostovisko, ktoré stále zásobujem čerstvo pokosenou tlejúcou trávou. Napriek tomu, že som tam vyhadzoval trávu 6 rokov, vďaka postupnému rozkladu stále táto kopa nie je výrazne veľká. Tento divoký kompost sa stal domovom slepúchov a 2 samíc jašterice zelenej, ktoré tu minulý rok nakládli aj vajíčka. Dôkazom úspešného rozmnoženia sú pre mňa už druhý rok mláďatá pohybujúce sa v blízkom okolí. Samcov sa tu strieda viac. Tento môj kompost ich musel doslova prilákať lebo v tesnom okolí sa jašterice zelené nevyskytovali. Rovnako aj slepúchom sa tu podarilo rozmnožiť, keďže som pod kobercom našiel aj niekoľkodňové mláďa. V blízkosti môjho biotopu sa nachádza podobný kompost aj u mojich susedov čo tiež pomohlo vytvoriť im vhodné podmienky.

 

divoký kompost s kobercami v tesnej blískosti


Nadväzujúc na kompost som naukladal staré koberce. Koberce sú všeobecne veľmi vhodný úkryt pre plazy. Práve pod týmito kobercami nachádzam najviac plazov. Pravidelne sa tam vyskytujú užovky stromové, občas aj užovky hladké a slepúchy z vedľajšieho kompostu.

 

dve užovky stromové po kobercom

 

 

slepúch pod kobercom

 


Kúsok od kobercov sa nachádzajú dva štvorcové útvary z paliet kde vyhadzujem agresívnejšiu biohmotu ako sú slepačie a psie výkaly. Kombinujem ich aj s trávou. Tu som priamo nepozoroval zatiaľ plazy ale nevylučujem to. Možno práve tento kompost slúži ako liahnisko a zimovisko keďže z pohľadu tlejúceho materiálu a teploty je tu určite vyššia a stabilnejšia aj cez zimu.

 

kompostovník na agresívnejší bioodpad


O pár metrov ďalej som pri plote uložil popílené polienka dreva zo starých stromov. Táto kopa má slúžiť ako ďalší úkryt a miesto so zdrojom potravy hlavne hmyzu a myší. Rovnako za plotom pri potoku ukladám konáre a prebytočnú trávu. Táto hmota slúži na spevnenie brehu a zároveň poskytuje ďalšie úkryty a podmienky na život pre plaziu potravu. Obidve tieto časti s drevom často navštevujú právu tunajšie jašterice zelené keď hľadajú potravu.

 

kopa drevených polienok


Na hranici tohto biotopu a ostatnej záhrady je pletivový plot, ktorý má zabrániť nežiadúcemu kontaktu našich psov a plazov. Práve tu som spravil posledný úkryt. Z prebytočných kameňov som spravil z obidvoch strán pletiva malý val. práve takýto typ úkrytov majú plazy radi lebo vedia sa rýchlo presunúť na opačnú stranu plota kde sú rýchlo v bezpečí pred prípadnými predátormi. Pri tejto kope som najčastejšie pozoroval práve slepúchy.

 

kamenný val na hranici biotopu a ostatnej časti záhrady

 

V ostatnej časti záhrady mám pri južne orientovanom plote pozdĺžne spravených zopár ostrovčekov z väčších kameňov. Takto nesúvisle rozmiestnené kamene naukladané len v jednej vrstve na zemi si obľúbili jašterice krátkohlavé. Prekvapilo ma práve ich blízke susedstvo s jaštericami zelenými. Hovorí sa, že sa nemajú radi ale u mňa si evidentne teritórium rozdelili. Ani raz som nepozoroval, žeby jeden alebo druhý druh zavítal do miest kde sa permanentne nachádza jeho potravný konkurent.

 

ostrovček z kameňov so samcom jašterice krátkohlavej


ten istý ostrovček z kameňov na druhý deň so samcom a samicou jašterice krátkohlavej

 

Okrem spomínaných druhov sa tu občas v časti pri potoku vyskytne aj užovka obojková, ktorá len výnimočne zablúdi aj na opačnú stranu pozemku.

 

jašterica zelená (samica) na divokom komposte


Jediné opatrenie čo sa mi neosvedčilo bola kopa kamenia v strede záhrady. Tu som nepozoroval nikdy nič, preto som ju po čase zrušil. Predpokladám, že plazy majú radšej menej otvorené miesta ideálne na hranici s plotom prípadne so stromami. Otvorená plocha asi predstavuje príliš veľké riziko útoku od predátorov a preto sa jej vyhýbajú.

 

divoké kompostovisko s páriacimi sa jaštericami zelenými

 

Toľko v skratke moje 6-ročné skúsenosti z vlastnej záhrady. Každý deň sa teším na ráno keď sa prejdem po záhrade a uvidím zasa novú jašteričku alebo užovku, prípadne aj už niektorú starú známu. Ak by niekto mal záujem o rady prípadne mal otázky ako si podobný biotop vytvoriť, neváhajte ma kontaktovať na milankanya@gmail.com. Rád vám pomôžem aby ste mali rovnako krásne chvíle pri pozorovaní týchto úchvatných zvierat priamo u seba doma a pomôžete tak ich ochrane.