Prednáška v Dominoklube na Popradskej – Košice

Keďže posledná prednáška na ZŠ požiarnickej nám vypálila tak dobre, už som sa nevedel dočkať tej dnešnej, ktorá nám pripadla na úvodný deň „ týždňa ochrany prírody“.





V Domino klube som sa ocitol po prvý raz a preto som bol prekvapený jeho veľkou rozlohou a vybavením. Po počiatočných komplikáciach s technikou sa nám podarilo všetko pripraviť a mohli sme sa tešiť na nával detí. Prednáška sa konala v krásnej „kinosále“ klubu, kde bolo okolo 100 miest na sedenie a tieto miesta boli skoro všetky obsadené.


Ani toto ráno nás ujo Murphy nenechal na pochybách, že jeho zákony sú jediná nemenná konštanta vo vesmíre. Pôvodne som plánoval na prednášku doniesť veľhada, užovky a gekončíka ale keď som ráno otvoril terárium, užovky v ňom neboli. Môžem len dúfať, že sa mi ich ešte podarí chytiť.  Nakoniec som ich nahradil samičkou veľhada, pre ktorú to bola premiéra na doskách čo znamenajú svet.  Nakoniec som sa presvedčil, že to asi tak malo byť, lebo práve ona zachránila celú druhú prednášku – ale o tom potom.


Prednášku otvorila pani Lukčová, ktorá deti privítala, oboznámila s programom týždňa ochrany prírody a výletom, ktorý dominoklub koná v najbližších dňoch. Potom nás predstavila a mohli sme začať. Prvá skupina detí zaplnila takmer celú sálu a tak sme nemohli dlhšie čakať.


Prednášku som viedol ja, a prebehla bez väčších problémov, a dúfam, že sa mi podarilo deti aspoň trošku zaujať. Boli dosť ostýchavé, a ťažko sa nadväzovala konverzácia možno aj kôli tomu, že sála bola veľká a deti boli z rôznych škôl, tak sa navzájom nepoznali. Ale zaručený prostriedok – vytiahnutie hadov z krabíc – prekonal všetky zábrany a tak sa nám zase rozbehla pekná diskusia.

Hady deťom učarovali a prednáška zase končila tak, že učiteľky museli deti vyvolávať zo sály aby vedela prísť druhá skupina, ktorej sme už ukradli dobrých 15 minút z ich prednášky.


Na druhé kolo nastúpil prednášať Laco, ktorému prednášky učarovali a rozhodol sa vyskúšať si ten pocit na vlastnej koži.  Prednáška mu išla super, ale vidno, že ešte nežije so ženou v spoločnej domácnosti, lebo nevie rozprávať nahlas. Ono, niekedy prekričať sto detí, dá zabrať.


Po jeho prednáške keď sme chceli vytiahnuť hadov, sa môj samček rozhodol bojkotovať a vyhražným otvorením papuľky a hlasným syčaním nám dal najavo, že má dosť prednášok aj detí. Tak sme ho radšej nechali v krabici – a vtedy nás zachránila samička,  ktorá neprejavila ani náznak znepokojenia, a tak sa detí predsa len hada dočkali.


Keď sa sála vyprázdnila, všetci sme sa posilnili občerstvením, ktoré nám tak milo naservírovala pani Lukčová za čo jej patrí moja vďaka a zostáva mi len dúfať, že sa na budúci rok takto znovu stretneme pri týždni ochrany prírody a že sa z naších prednášok stane pekná tradícia, na ktorú sa budú deti tešiť a chodiť s radosťou.


Milan Oselský