Už dlhšie sme v našom Združení priateľov herpetofauny rozmýšľali a skúšali, čo najlepšie odbúra predsudky a rôzne nesprávne interpretované povery o plazoch. Robili sme prednášky, rozhovory s ľuďmi na dedinách, v mestách, robili rozhovory pre médiá, tlačili plagáty, priamo pomáhali plazom v prírode formou budovania zimovísk, čistenia ich životného prostredia a veľa iného. A stále sme rozmýšľali aj rozmýšľame ďalej, čo nového by sme ešte mohli urobiť.

Myšlienka spraviť chovateľský krúžok pre deti prišla už dávnejšie. Ale nikdy to nie je tak jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá. Po jednej nad mieru vydarenej prednáške na ZŠ Požiarnicka a po prvom rozhovore s pani zástupkyňou riaditeľa Mgr. Katkou Mokrou  a o pár minúť neskôr po rozhovore s pánom riaditeľom Mgr. Tiborom Kollárom som vedel, že som natrafil na ľudí, ktorý ma budú vedieť v tejto myšlienke podporiť a začal som dúfať, že to s realizáciou krúžku pre deti nemusí byť iba v rovine nápadov.

S Peťom Mokrým (áno, je to Katkin manžel) sme sa začali konkrétnejšie rozprávať o tom, ako by mal taký krúžok vyzerať, čím by sa mal zapodievať a čo by sme v ňom mali robiť. Z počiatku nejasná predstava sa nám postupom času začala kryštalizovať do konkrétneho projektu. A tak po pár stretnutiach s pánom riaditeľom a po ankete ktorou žiaci školy dali jasne najavo, že sa im naša myšlienka páči, sme konečne dostali zelenú a mohli sme sa vrhnúť do fyzickej prípravy našej krúžkovej chovne.

Z počiatku bolo treba vyriešiť prvé a najväčšie problémy. Našťastie to nakoniec nebolo také zlé. Priestory nám poskytol pán riaditeľ Kollár v jednej z tried školy. Po miernych úpravách a uprataní boli nad mieru vyhovujúce a mohli sme začať zariaďovať.

Najväčší oriešok bol v akváriách. Rozhodli sme sa použiť moju staršiu chovňu na ryby, ktorá ale ležala 2 roky na povale a akvária aj so stojanmi museli nutne prejsť renováciou. Ešte aj teraz ma chytá hrôza, keď si spomeniem na tie hory vodného kameňa ktorý sme museli z akvárií zoškrabať. Stojany bolo taktiež treba pekne vymaľovať aby to v krúžku pekne vyzeralo. Na tomto mieste sa musím poďakovať všetkým kamarátom – chovateľom( Peťo, Laco, a Fredy), ktorí výdatne pomáhali a ich priateľkám a manželkám, ktoré pomáhali tiež a odpustili mi, že som ich polovičky púšťal domov v takmer nočných hodinách.

Keď boli akváriá napustené a prichystané, museli sme vyrobiť teráriá pre našich budúcich chovancov. Našťastie ich výroba už taká zložitá nebola.

Ako vidíte, Lucinka a Triška, to sú moje dve krásne štvornohé slečny, nám pomáhali a strážili nás

Prvé lastovičky ktoré do nášho krúžku prišli dávno predtým, ako sme ho otvorili, boli krásavice Rita a Tina (Veľhad kráľovský) od pána Petra Poláka.

Pomaly ale isto začali pribúdať aj ďalšie hady, ku ktorým sa pridali rybičky a ostatné plazy, ako posledné prišli cicavce.

Keď bola väčšina zvieratiek už vo svojich nových domovoch, zazvonil zvonec a……….začala škola. Bol najvyšší čas, otvoriť dvere na krúžku a privítať deti.

Na začiatok pri otvorení krúžku, sme pozvali všetky deti aj s rodičmi, aby sa prišli pozrieť, kde ich deti budú tráviť odpoludnia. Oboznámili sme ich o výukovom programe krúžku, o aktivitách, ktoré plánujeme a predstavili sme im zvieratká, ktoré sa v krúžku budú chovať.

A čo na záver úvodu? S deťmi máme prvú hodinu za sebou. Čaká na nás rok, strávený tou najkrajšou činnosťou. Aktivít máme naplánovaných hodne – od dennej starostlivosti o zvieratká, cez výlety, návštevy zoologických záhrad, kopca zaujímavých prednášok od odborníkov zoológov, veterinárov a ekológov až po predstavovanie nášho krúžku spolužiakom z ostatných škôl.

Ale nebojte sa. O všetkom Vás budeme informovať. Toto je len prvá užovečka. Jej cesta nebude jednoduchá. Bude sa musieť prepletať lesom plným nových informácií, prelúskať sa úskaliami súťaží, preblúdiť zákutiami teraristiky a preplávať oceán akvaristiky, až sa nakoniec uloží na krátky letný odpočinok v lete, keď si naše malé užovečky z krúžku spravia prázdniny.

S pozdravom vyčerpaný ale nesmierne šťastný

Milan Oselský, Peter Mokrý