Jašterica krátkohlavá (obyčajná) stredoeurópska– Lacerta agilis agilis (LINNÉ, 1758)

lacerta-agilis-13Táto jašterica je jedným z najkrajších a najrozšírenejších plazov Európy.



Popis: Vďaka svojmu širokému areálu rozšírenia existuje viacero farebných variant tohto druhu. V niektorých prípadoch je na nerozoznanie samec jašterice krátkohlavej od zelenej a rozuzlenie prinesie až porovnanie štítkov na hlave. Popri tom sa vyskytujú aj čisto čierne jedince a rovnako aj bledé jedince. Mláďatá sú sivohnedé s bielymi škvrnami. Zimovať začína v októbri, v teplejších rokoch najneskôr v novembri. Zalieza do dier po hlodavcoch, skalných puklín a pod kmene stromov. Zimný spánok u tohto druhu končí už koncom marca.


Hlava jašterice krátkohlavej (Knoxville)


Rozšírenie: Jašterica krátkohlavá sa vyskytuje v celej strednej a východnej Európe. Južné pásmo výskytu sa tiahne od Británie, severu Álp(kde sa vyskytuje až do 1500 m.n.m.), Maďarsko, Bulharsko, až po strednú Áziu. Zo severu jej rozšírenie siaha až juh Švédka, Fínska až po Sibír.


Jašterica krátkohlavá – areál rozšírenia v Európe


Biotop: Táto jašterica je relatívne hojná na všetkých miestach výskytu. Najčastejšie obýva slnečné, trávnaté svahy, pastviny, krovinaté oblasti, rúbaniská, štrkoviská, železničných násypoch, na okrajoch lesov a viníc. V neposlednom rade sa čoraz častejšie vyskytuje pri ľudských obydliach v dôsledku ničenia jej prirodzených biotopov. Vyskytuje sa výnimočne aj vo vyššie položených polohách, viac sa jej však darí v nižšie položených kopcoch do 600 m. n. m.. Jašterica obyčajná je veľmi dobrý plavec, väčšinou však rýchlo smeruje k najbližšiemu brehu. Vo všeobecnosti sa vyhýba veľmi vlhkým lokalitám.

lacerta-agilis
Samec jašterice obyčajnej


Veľkosť: Jašterica krátkohlavá dorastá zvyčajne do dĺžky až 20cm. Výnimočne dosiahnu niektoré jedince aj 25cm. Polovicu z celkovej dĺžky tvorí chvost.


Potrava: Najaktívnejšia je ráno a podvečer, kedy si spravidla loví potravu. Jej hlavnou zložkou potravy je rôzny hmyz najčastejšie pavúky, muchy, koníky a červy. Obľúbeným spestrením stravy sú motýle a húsenice. U tohto druhu bol pozorovaný kanibalizmus.

lacerta-agilis-12
Subadultný samec Lacerta agilis


Pohlavie: Samce sú farebnejšie ako samice. Boky má samec zelené, zelenožlté a niekedy aj zelenomodré často bez škvŕn v tvare kvetu. Hnedé škvrny na chrbte chýbajú len ojedinele. Brucho majú zelené, žltozelené až zelenomodré s čiernymi bodkami. Samičky majú prevažne sivohnedé sfarbenie s bledými škvrnami. Zriedka majú zelenkasté boky. Brucho majú žlté až krémové prípadne aj biele. Samce sú väčšie ako samice.

lacerta-agilis-2
Samec jašterice obyčajnej


Rozmnožovanie: Jašterice sa začínajú pariť v apríli alebo začiatkom mája. Páreniu predchádzajú súboje samcov a územie a samice na ňom. Najskôr sa samce nafukujú, robia výpady a syčia aby ohromili svojho soka. Následne pri súboji útočia jeden druhému na krk a hlavu. Často tieto súboje končia odtrhnutím chvosta, natrhnutím kože prípadne aj smrťou. Závisí to od tohto kedy sa slabší jedinec vzdá. Víťaz sa pári so samicou. V júni až v júli samička znesie 4-14 vajec (až 18mm dlhé), ktoré najčastejšie zahrabe do 6-7 cm hlbokej vopred vyhrabanej jamky v hline (závisí od vlhkosti pôdy). Po jednom až dvoch mesiacoch, obvykle koncom júla až v auguste, sa z vajíčok liahnu malé jašterice (veľké 3-4,5 cm), ktoré si onedlho na to začínajú hľadať svoju prvú potravu. Samice sú schopné mať v teplých rokoch 2-3 znášky.

lacerta-agilis-3
Samica Jašterice obyčajnej


Ochrana: Táto jašterica patrí medzi najpočetnejšie plazy vyskytujúce sa v Európe, no jej populácia sa stále zmenšuje v dôsledku ničenia jej pôvodných biotopov. Snahou nás by malo byť zabrániť tomu.


Výskyt u nás: Na Slovensku je rozšírená na celom území od nížin až po vyššie položene lúky, lesy. Najhojnejšie sa vyskytuje na západe Slovenska v Podunajskej nížine.


Jašterica krátkohlavá – areál rozšírenia na Slovensku


Nepriateľmi tejto jašterice sú podobne ako u ostatných druhov užovky, vretenice, dravé vtáky, kuny, líšky, túlavé mačky ale najväčším nepriateľom je človek. Ten nielenže často bezdôvodne zabíja tieto nádherné tvory ale čoraz častejšie ničí urbanizáciou všetky vyhovujúce biotopy.


Synonymá: Jašterica obyčajná, jašterica bystrá


Použitá literatúra:
Jozef Ponec: Zo života plazov. Príroda, 1978
Ivan Zwach: Naši obojživelníci a plazi ve fotografiích. SPN, 1990

Komentáre

  1. mima hovorí:

    u nas sa usidlili v kope dreva, je ich tam minimalne 5, dve hnede a tri zelene, ale nepodobaju sa na tieto, su viac zelenozlte, ale zas asi ani to nie su ta “jasterica zelena”

  2. nerd hovorí:

    Clenovia zdruzenia (vybrani) maju vynimku udelenu MZP SR pre vykonavanie monitoringu, manipulacie, atd.

  3. mima hovorí:

    pisete, ze jasterice sa nesmie ani dotknut? v galerii mate fotku, kde ju ktosi drzi v rukach.

  4. NAtália hovorí:

    Ahojte v našej učebnici biológie je napísané že vraj jašterica krátkohlavá nieje zákon chránená a pán učiteľ povedal to isté!

  5. Bic0 hovorí:

    Pata, predpokladam ze hovoris o nejakej “exotickej” jasterici kedze nase jasterice su zakonom chranene a je zakazany ich odchyt ci chov doma. V takom pripade sa obrat na http://www.teraristika.sk. V pripade ze mas doma nasu jastericu, okamzite ju pusit na mieste kde si ju chytila, jej drzbou porusujes zakon.

  6. nerd hovorí:

    Vsetky nase druhy plazov su chranene a preto je ich drzba bez riadneho povolenia nelegalna.

  7. Pata hovorí:

    čo sa stane alebo čo mám robiť ak my ta jašterica umrie?

  8. Drahosh hovorí:

    By ma zaujímalo kolko rokov sa vo volnej prirode dozivaju tieto jasterice?

  9. Bic0 hovorí:

    stano: kedze su nas ejasterice chranene tak je zakazane ich chytat – v pripade ze ju chytis porusujes zakon

  10. stano hovorí:

    viete čim sa chrani jašterica ked ju chitite za chvôst tak chos sa jej odlomi a necha vam ho a jej dorastie

  11. katka hovorí:

    ahojte tato stranka je fajnova dostala som za nu jednotku :)

  12. nerd hovorí:

    To Joško:

    Len tak zo srandy? Vsetky nase plazy, vratane jasteric, su zakonom chranene. Akakolvek manipulacia s nimi (vratane chovu) je bez platnej vynimky z Ministerstva ZP nelegalna.

    Nehovoriac o tom, ze jej nedokazes zabezpecit vhodne podmienky – vid tvoja otazka.. Takze najlepsie bude, ak ju pustis, tam kde si ju nasiel. A cim skorej, tym lepsie… O par tyzdnov uz zacnu zimovat a kazdy den, ktory strati u teba, jej bude chybat, aby nabrala dostatocne zasoby… Ak uvazujes o tom, ze ju nepsutis a nechas cez zimu u seba, tak ti zrejme skape – lebo jej nedokazes zabezpecit podmienky na hibernaciu, ani spravnu stravu.

    Pusti ju co najskorej, nech ma sancu prezit.

  13. joško hovorí:

    4aute chovam doma jašteričku obyčajnu iba tak zo srandy a chcel by som vedieť ako by som sa mal o ňu starať :) je šte strašne mala :D

  14. Patrik hovorí:

    Ano može ale neboli to.

  15. fleiredelie hovorí:

    pre Lenka: Pokiaľ ju nebudeš chytať tak určite nie. Ak ju chytať budeš tak:
    1, porušíš zákon
    2, zviera vystresuješ a môže pustiť chvost, čo sa jej neskôr pri stretnutí s predátorom môže stať osudné
    3, môže ťa pohrýzť
    Záver: nechytaj ju a nebude ťa môcť pohrýzť.
    Milan Oselský

  16. Lenka Lichvarčíková hovorí:

    Môže ma jašterica uhryznúť?

  17. Patrik hovorí:

    Dobre idem ju pustiť nevedel som Ďakujem .

  18. Milan hovorí:

    nase jasterice je protizakonne chovat takze ju pekne vypusti na miesto kde si k nej prisiel a nechaj ju nech sa nachova sama!

  19. Patrik hovorí:

    Chcel by som sa poradiť ako chovať čerstvo vyliahnutu jaštricu krátkohlavu . Ďakujem