Jašterica krátkohlavá (obyčajná) stredoeurópska– Lacerta agilis agilis (LINNÉ, 1758)

lacerta-agilis-13Táto jašterica je jedným z najkrajších a najrozšírenejších plazov Európy.



Popis: Vďaka svojmu širokému areálu rozšírenia existuje viacero farebných variant tohto druhu. V niektorých prípadoch je na nerozoznanie samec jašterice krátkohlavej od zelenej a rozuzlenie prinesie až porovnanie štítkov na hlave. Popri tom sa vyskytujú aj čisto čierne jedince a rovnako aj bledé jedince. Mláďatá sú sivohnedé s bielymi škvrnami. Zimovať začína v októbri, v teplejších rokoch najneskôr v novembri. Zalieza do dier po hlodavcoch, skalných puklín a pod kmene stromov. Zimný spánok u tohto druhu končí už koncom marca.


Hlava jašterice krátkohlavej (Knoxville)


Rozšírenie: Jašterica krátkohlavá sa vyskytuje v celej strednej a východnej Európe. Južné pásmo výskytu sa tiahne od Británie, severu Álp(kde sa vyskytuje až do 1500 m.n.m.), Maďarsko, Bulharsko, až po strednú Áziu. Zo severu jej rozšírenie siaha až juh Švédka, Fínska až po Sibír.


Jašterica krátkohlavá – areál rozšírenia v Európe


Biotop: Táto jašterica je relatívne hojná na všetkých miestach výskytu. Najčastejšie obýva slnečné, trávnaté svahy, pastviny, krovinaté oblasti, rúbaniská, štrkoviská, železničných násypoch, na okrajoch lesov a viníc. V neposlednom rade sa čoraz častejšie vyskytuje pri ľudských obydliach v dôsledku ničenia jej prirodzených biotopov. Vyskytuje sa výnimočne aj vo vyššie položených polohách, viac sa jej však darí v nižšie položených kopcoch do 600 m. n. m.. Jašterica obyčajná je veľmi dobrý plavec, väčšinou však rýchlo smeruje k najbližšiemu brehu. Vo všeobecnosti sa vyhýba veľmi vlhkým lokalitám.

lacerta-agilis
Samec jašterice obyčajnej


Veľkosť: Jašterica krátkohlavá dorastá zvyčajne do dĺžky až 20cm. Výnimočne dosiahnu niektoré jedince aj 25cm. Polovicu z celkovej dĺžky tvorí chvost.


Potrava: Najaktívnejšia je ráno a podvečer, kedy si spravidla loví potravu. Jej hlavnou zložkou potravy je rôzny hmyz najčastejšie pavúky, muchy, koníky a červy. Obľúbeným spestrením stravy sú motýle a húsenice. U tohto druhu bol pozorovaný kanibalizmus.

lacerta-agilis-12
Subadultný samec Lacerta agilis


Pohlavie: Samce sú farebnejšie ako samice. Boky má samec zelené, zelenožlté a niekedy aj zelenomodré často bez škvŕn v tvare kvetu. Hnedé škvrny na chrbte chýbajú len ojedinele. Brucho majú zelené, žltozelené až zelenomodré s čiernymi bodkami. Samičky majú prevažne sivohnedé sfarbenie s bledými škvrnami. Zriedka majú zelenkasté boky. Brucho majú žlté až krémové prípadne aj biele. Samce sú väčšie ako samice.

lacerta-agilis-2
Samec jašterice obyčajnej


Rozmnožovanie: Jašterice sa začínajú pariť v apríli alebo začiatkom mája. Páreniu predchádzajú súboje samcov a územie a samice na ňom. Najskôr sa samce nafukujú, robia výpady a syčia aby ohromili svojho soka. Následne pri súboji útočia jeden druhému na krk a hlavu. Často tieto súboje končia odtrhnutím chvosta, natrhnutím kože prípadne aj smrťou. Závisí to od tohto kedy sa slabší jedinec vzdá. Víťaz sa pári so samicou. V júni až v júli samička znesie 4-14 vajec (až 18mm dlhé), ktoré najčastejšie zahrabe do 6-7 cm hlbokej vopred vyhrabanej jamky v hline (závisí od vlhkosti pôdy). Po jednom až dvoch mesiacoch, obvykle koncom júla až v auguste, sa z vajíčok liahnu malé jašterice (veľké 3-4,5 cm), ktoré si onedlho na to začínajú hľadať svoju prvú potravu. Samice sú schopné mať v teplých rokoch 2-3 znášky.

lacerta-agilis-3
Samica Jašterice obyčajnej


Ochrana: Táto jašterica patrí medzi najpočetnejšie plazy vyskytujúce sa v Európe, no jej populácia sa stále zmenšuje v dôsledku ničenia jej pôvodných biotopov. Snahou nás by malo byť zabrániť tomu.


Výskyt u nás: Na Slovensku je rozšírená na celom území od nížin až po vyššie položene lúky, lesy. Najhojnejšie sa vyskytuje na západe Slovenska v Podunajskej nížine.


Jašterica krátkohlavá – areál rozšírenia na Slovensku


Nepriateľmi tejto jašterice sú podobne ako u ostatných druhov užovky, vretenice, dravé vtáky, kuny, líšky, túlavé mačky ale najväčším nepriateľom je človek. Ten nielenže často bezdôvodne zabíja tieto nádherné tvory ale čoraz častejšie ničí urbanizáciou všetky vyhovujúce biotopy.


Synonymá: Jašterica obyčajná, jašterica bystrá


Použitá literatúra:
Jozef Ponec: Zo života plazov. Príroda, 1978
Ivan Zwach: Naši obojživelníci a plazi ve fotografiích. SPN, 1990

Komentáre

  1. mino hovorí:

    Dobry den, vy ste ich vytiahnli z vajicok v ten isty den. pride mi divne zeby sa hned vsetky v jeden den vyliahli ako ich deti vzali.treba ich cim skor pustit na mieste kde ste ich nasli

  2. MenoZvieraMestoVec hovorí:

    Dobry den chcel by som len napisat moj pribeh.

    Dnes okolo obeda som isiel k autu a nejake deti vyhrabali s piesku vajicka jasterice
    a dve vajicka uz roztrhali (zomreli) a dalsie boli znacne poskodene tak som im znadal a vajicka som zobral dal do piesku a do akvaria a nastastie prezili vsetky ale niektore su zdeformovane opuchutne oci ma jedna a dalsia nevie ani chodit, ostatne su trosku otapene. Bude v poriadku ak ich par dni neham v akvariu a potom ich pustim niekde v lese ? Dakujem za odpoved.
    (Viem ze su chranene len som im chcel pomoct pred detmi ktore by ich zabili ako tie dve)

  3. zuzana hovorí:

    Ano dorastie

  4. mino hovorí:

    Jozo: Prenos vajicok byva ak sa neurobi tesne po nakladeni neuspesny. Treba ich nechat tak a jemne navhlcit hlinu aby uplne nevyschli ale nedavam tomu velku sancu. Najlepsim riesenim ak taketo najdes nechat ich tam kde su. Agilisky vyhladavaju hlavne kopy piesku a tam kladu.

  5. Jozo hovorí:

    U nas na zahrade behaju jasterice uplne bezne, bohuzial pri kopani som vykopal aj 5 vajicok, presunul som ich na ine miesto a prihrnul hlinou. Snazil som sa vybrat take miesto, ako som ich nasiel, cely den slnecno a zem bola riadne vyhriata. Potrebuju mat vajicka nejake specialne miesto, ci vyliahnu sa hocikde? Zem ma byt vlhka, ci radsej sucha? Dakujem za rady

  6. mino hovorí:

    MIRO: nie, rovnako ako vsetky ostatne druhy nasich plazov je ich chov mozny len na vynimku, resp. musel by si ich kupit z legalneho chovu pravdepodobne niekde v zahranici. odchyt z volnej prirody neprichadza v uvahu.

    ak by ich laik aj napriek zakazu choval je velka sanca zeby uhynuli, nevedel by im psokytnut adekvatnu starostlivost. treba ich nechat v prirode, nikde im nebude lepsie

  7. Miro hovorí:

    Je možné tento druh jašterice chovať?

  8. mino hovorí:

    KK: super, takze uz su vonku aj tieto

  9. kk hovorí:

    Prvý plaz ktorého som v tomto roku stretol a akurát druh, ktorý som za celý minulý rok nevedel nikde v okolií objaviť, pravdaže Šahy http://postimg.org/image/qcjygshep/

    .)

  10. matus hovorí:

    caute a ten chvost ktorý odpadne jej potom dorastie?

  11. mino hovorí:

    abc : Treba im nechat pootvorene dvere a oni vybehnu. chcel by som mat takyto problem :)

  12. abc hovorí:

    U nas na dvore je plno jasteric, najväcsi pro
    blem je, ked nam behne do garaze, nie a nie ju z tade dostat von

  13. mino hovorí:

    Myslim ze uz dnes nie je problem plazov teraristi kedze na trhu je kvantum zaujimavejsich druhov :)

  14. kk hovorí:

    ak môžte tak dajte mi prosím vedieť ako ste tu pochodili:) fakt ma to zaujíma, k prírode mám vzťah, aj som ju študoval, len už ma čas obmedzuje k voľným vychádzkam.. voľakedy som ju stretol aj priamo na levickom hrade a aj hore na vrchole sitna.. ale to už hádam dávam lokality kadejakým pochybným teraristom.) nech sa darí!

  15. mino hovorí:

    KK: diky

  16. kk hovorí:

    taktiež ešte priamo v dedine Tešmák som našiel na južnom konci dediny viacero kusov, na mieste ktoré volajú Martonka, ľudia tam nosia záhradné a stavebné smeti. ale bolo to asi v roku 2009 čo som tam chodil naposledy

  17. kk hovorí:

    http://postimg.org/image/8ki5wllnd/ červenou farbou som vyznačil miesta kde som ju stretol za minulý rok, jedno miesto sa nachádza oproti strojstavu – chatárska oblasť, tam som ju stretol na ceste medzi lesom a poľom (akurát dnes som sa tam stretol s užovkou stromovou), voľakedy bola častá aj pri plotoch chatiek. Zvyšok je pri rieke Ipeľ, na jedno miesto sa dostanete priamo z mosta, hneď za riekou v smere z mesta na mestskú časť Homok, na tretie miesto zas z bitúnkovej ulice, je tam taká mini lúčka.

    Fialovou máte miesta kde som ju vo veľkom počte stretával roky dozadu ale dávnejšie som tam nechodil alebo ju nestretol: areál futbalového ihriska, priestor medzi základnou školou J. Kráľa a kotoľňou (za garážami), chatárska oblasť pri tešmáku a ex areál zdravia (šóderoš) tam bola fakt veľmi hojná ale naposledy som tam nenašiel ani kus.

  18. mino hovorí:

    mohol by som poprosit a presnejsiu polohu najlepsie google maps kde ju v Sahach najdem? diky

  19. kk hovorí:

    Túto jašterku stretávam v trávnatej časti koryta rieky čo u nás tečie cez mesto, sranda je že asi každý tretí rok je to koryto úplne zaliate na pár týždňov, neviem si predstaviť ako to tie jašterice tam prežívajú. Aj priamo 3 mesiace po záplave som ju tam objavil na mieste kde už voda dosahovala výšku pri ktorej museli aj vojaci s vrecami zasahovať. Raz som našiel aj veľmi sýto hrdzavú jaštericu krátkohlavú v meste pri rodinných domoch, vyzerala veľmi výnimočne, viac krát som podobnú už nezahliadol. Podľa mňa ich ale u nás ničia najmä mačky, voľakedy ich bolo oveľa viac……