Táto jašterica je jedným z najkrajších a najrozšírenejších plazov Európy.
Popis: Vďaka svojmu širokému areálu rozšírenia existuje viacero farebných variant tohto druhu. V niektorých prípadoch je na nerozoznanie samec jašterice krátkohlavej od zelenej a rozuzlenie prinesie až porovnanie štítkov na hlave. Popri tom sa vyskytujú aj čisto čierne jedince a rovnako aj bledé jedince. Mláďatá sú sivohnedé s bielymi škvrnami. Zimovať začína v októbri, v teplejších rokoch najneskôr v novembri. Zalieza do dier po hlodavcoch, skalných puklín a pod kmene stromov. Zimný spánok u tohto druhu končí už koncom marca.
Hlava jašterice krátkohlavej (Knoxville)
Rozšírenie: Jašterica krátkohlavá sa vyskytuje v celej strednej a východnej Európe. Južné pásmo výskytu sa tiahne od Británie, severu Álp(kde sa vyskytuje až do 1500 m.n.m.), Maďarsko, Bulharsko, až po strednú Áziu. Zo severu jej rozšírenie siaha až juh Švédka, Fínska až po Sibír.
Jašterica krátkohlavá – areál rozšírenia v Európe
Biotop: Táto jašterica je relatívne hojná na všetkých miestach výskytu. Najčastejšie obýva slnečné, trávnaté svahy, pastviny, krovinaté oblasti, rúbaniská, štrkoviská, železničných násypoch, na okrajoch lesov a viníc. V neposlednom rade sa čoraz častejšie vyskytuje pri ľudských obydliach v dôsledku ničenia jej prirodzených biotopov. Vyskytuje sa výnimočne aj vo vyššie položených polohách, viac sa jej však darí v nižšie položených kopcoch do 600 m. n. m.. Jašterica obyčajná je veľmi dobrý plavec, väčšinou však rýchlo smeruje k najbližšiemu brehu. Vo všeobecnosti sa vyhýba veľmi vlhkým lokalitám.
Samec jašterice obyčajnej
Veľkosť: Jašterica krátkohlavá dorastá zvyčajne do dĺžky až 20cm. Výnimočne dosiahnu niektoré jedince aj 25cm. Polovicu z celkovej dĺžky tvorí chvost.
Potrava: Najaktívnejšia je ráno a podvečer, kedy si spravidla loví potravu. Jej hlavnou zložkou potravy je rôzny hmyz najčastejšie pavúky, muchy, koníky a červy. Obľúbeným spestrením stravy sú motýle a húsenice. U tohto druhu bol pozorovaný kanibalizmus.
Subadultný samec Lacerta agilis
Pohlavie: Samce sú farebnejšie ako samice. Boky má samec zelené, zelenožlté a niekedy aj zelenomodré často bez škvŕn v tvare kvetu. Hnedé škvrny na chrbte chýbajú len ojedinele. Brucho majú zelené, žltozelené až zelenomodré s čiernymi bodkami. Samičky majú prevažne sivohnedé sfarbenie s bledými škvrnami. Zriedka majú zelenkasté boky. Brucho majú žlté až krémové prípadne aj biele. Samce sú väčšie ako samice.
Samec jašterice obyčajnej
Rozmnožovanie: Jašterice sa začínajú pariť v apríli alebo začiatkom mája. Páreniu predchádzajú súboje samcov a územie a samice na ňom. Najskôr sa samce nafukujú, robia výpady a syčia aby ohromili svojho soka. Následne pri súboji útočia jeden druhému na krk a hlavu. Často tieto súboje končia odtrhnutím chvosta, natrhnutím kože prípadne aj smrťou. Závisí to od tohto kedy sa slabší jedinec vzdá. Víťaz sa pári so samicou. V júni až v júli samička znesie 4-14 vajec (až 18mm dlhé), ktoré najčastejšie zahrabe do 6-7 cm hlbokej vopred vyhrabanej jamky v hline (závisí od vlhkosti pôdy). Po jednom až dvoch mesiacoch, obvykle koncom júla až v auguste, sa z vajíčok liahnu malé jašterice (veľké 3-4,5 cm), ktoré si onedlho na to začínajú hľadať svoju prvú potravu. Samice sú schopné mať v teplých rokoch 2-3 znášky.
Samica Jašterice obyčajnej
Ochrana: Táto jašterica patrí medzi najpočetnejšie plazy vyskytujúce sa v Európe, no jej populácia sa stále zmenšuje v dôsledku ničenia jej pôvodných biotopov. Snahou nás by malo byť zabrániť tomu.
Výskyt u nás: Na Slovensku je rozšírená na celom území od nížin až po vyššie položene lúky, lesy. Najhojnejšie sa vyskytuje na západe Slovenska v Podunajskej nížine.
Jašterica krátkohlavá – areál rozšírenia na Slovensku
Nepriateľmi tejto jašterice sú podobne ako u ostatných druhov užovky, vretenice, dravé vtáky, kuny, líšky, túlavé mačky ale najväčším nepriateľom je človek. Ten nielenže často bezdôvodne zabíja tieto nádherné tvory ale čoraz častejšie ničí urbanizáciou všetky vyhovujúce biotopy.
Synonymá: Jašterica obyčajná, jašterica bystrá
Použitá literatúra:
Jozef Ponec: Zo života plazov. Príroda, 1978
Ivan Zwach: Naši obojživelníci a plazi ve fotografiích. SPN, 1990
Este by som dodal – kazdy postrek skodi vsetkym zvierata,. Na postrek na hmyz su plazy sice odolnejsie ako hmyz (ina ucinna latka) ale rozhodne nie su imunne – vacsia koncentracia im moze uskodit.
Inak drzime synovi palce nech mu to vydrzi. Ak ho to bude bavit dalej, predpokladam ze ho zacne zaujimat aj teraristika (ako vlastne aj nas).
Plazy ktore sa vyvijaju vo vajickach este po vyliahnuti nejaku dobu mozu vstrebavat zvysky zltku z vajca. Potom sa prvy krat zvlecu z koze a vacsinou az potom zacinaju zhanat nieco pod zub. Toto cele trva niekolko dni az tyzdnov. Hladaju maly hmyz ktoreho je vsade neurekom, len ho nie je v trave dobre vidiet. Co sa tyka mnozstva, zalezi od velkosti toho co ulovia – u gekonov co mam doma to su tak 2-4 cvrcky primeranej velkosti.
Dobrý deň, mám doma malého herpetológa, ktorý pred dvomi týždňami prvý krát videl vajíčka v ich prirodzenom prostredí a každé ráno chodí kontrolovať “dierky”, či už sa vyliahli. A tak sa rozhodol, že cez leto bude pozorovať jašteričky v našej záhrade (máme ich tam hojne) a do septembra vypracuje “seminárku”, aby sa mohol pochváliť v škole. Neustále mi kladie otázky, na ktoré v knihe nenašiel odpovede (má iba detskú encyklopédiu) a ja potom v práci surfujem a doma sa hrám na múdru
Na tejto stránke som našla veľa odpovedí, iba s jednou môj syn nebol spokojný. V článku sa píše, že “onedlho” po vyliahnutí si malé jašterice hľadajú svoju prvú potravu. “Čo je to onedlho? Hodinu, dve, dva dni, koľko je to onedlho? A čo jedia? Nie sú koníky pre jašteričky veľké? A koľko toho také malé spapajú?” A keďže si pred malým vedcom nezvyknem vymýšľať (raz by na to prišiel a obvinil ma z klamstva), povedala som mu pravdu, že to presne neviem, ale napíšem odborníkom a spýtam sa. A tak sa na Vás obraciam s prosbou, aby ste mi napísali odpovede na jeho otázky: za ako dlho presne začínajú jašteričky loviť, koľko toho také mláďa poje a čo lovia, keďže majú papuľky tak malé, že sa im tam mucha či koník nezmestia.
A potom mám aj ja jednu otázku. V záhrade pestujeme zeleninu a tú občas postriekame proti škodcom. Môže to jaštericiam ublížiť?
Veľmi pekne Vám ďakujem za odpovede a aj za podporu Vašej stránky, lebo robiť osvetu je rovnako dôležité (ak nie dôležitejšie) ako samotná ochrana našich plazov. A potom na začiatku školského roku Vám dám určite vedieť, či sa aj iné deti v synovej škole “chytili” a budú živé tvory okolo seba chrániť a nie ich ničiť. Ešte raz veľká vďaka.
ja som chitil pri vojke taku malu jastericku behala po ceste kde chodili auta ale premiestnil sommju do tracy tam kde zije
velmi sa mi paci tato stránka
u nas su rozmnozili na zahrade
To jastericka kratkohlava mala:
Vsetky nase druhy plazov, vratane jasteric, su chranene = akakolvek manipulacia (chytanie, chov doma a pod.) je bez udelenia vynimky MZP SR trestna…
dnes som ju chitila a chcela bi som vediet co zerie ale dnes som ju aj pustilabola krasna ale aj pritulna splhala sa po mne a hlavne po rukach a nechcela odist
Nase jasterice su zakonom chranene a je zakazane ich chytat alebo akokolvek s nimi manipulovat.
No a ja som je chytila. 13 kusov.
A ty (nina ziglerova)
ja som taku jastericku dnes nasla
to je super sprava
pisem k tym vajickam co sme nasli a dali do piesku.boli sme strasne zvedavi co sa stalo stymi vajickami tak sme ich isli skontrolovat.vysypali sme piesok a hladali sme.vajicka a ani ziadne pozostatky sme nenasli.boli tam take dierky ako keby vrtakom narobene tak si myslime ze sa vyliahli.
Urcite by som bol rad keby sa vyliahli.bude mi to luto ked nie:{ neviem ci mam ten piesok aj trosku navlhcovat alebo co.
dobre si spravil, v tomto obdobi pri pracach na “malte” je to bezne lebo jasterky kratkohlave vyhladavaju na kladenie prave kopy piesku a hliny. uvidis ci sa vyliahnu alebo nie, hlavne ze si ich tam nenechal
to bola ozaj nahoda.to sme davali naporiadok jeden dvor.male uncecko to rozrylo a ja som si ich vsimol.boli ako v normalnom hladkom piesku.tak som nabral do takej bednicky pisok taky mokrejsi a zobral som ich prec.boli by ich rozpucili..to som ich nezobral v umysle ich znicit.
To: Martin Valach – kde ste ich našli a prečo ste ich premiestňovali? Možnosť že sa vyliahnu je malá, ak ste pri presune vajíčka otočili alebo uložili na nesprávne miesto (málo slnečné alebo moc presvietené, nízka alebo príliš vysoká teplota, vlhkosť pôdy a pod.) Najlepšie keď vajíčka nájdete je nechať ich tam kde ste ich našli, keď to tam nakládla samica, miesto je vhodné, ona si vie vybrať lepšie ako človek. Pre budúcnosť, nechajte ich tam kde ich nájdete, a snažte sa to miesto nechať v pôvodnom stave, tak je šanca, že sa vyliahnu vačšia.
Nasli sme 6 vajicok jasterice.zahrabali sme ich asi tych 6cm do vlhkeho piesku.cakame ze co bude dalej.je moznost ze sa vyliahnu?
A este ovelaviac zaujimavosti
Podla mna by tam mohla byt viac obrazkov.