Jašterica zelená – Lacerta viridis (Laurenti 1768)

lacerta-viridis-1Naša najväčšia a jedna z najkrajších jašteríc. V oblastiach jej výskytu je jašterica zelená pre svoju veľkosť a dravosť dôležitým predátorom.

Popis: Tieto teplomilné jašterice sú prekrásne až exoticky sfarbené. Ako jedna z mála jašteríc dokáže šplhať po stromoch. Je aktívna cez deň, v letných mesiacoch dopoludnia a navečer. V suchých obdobiach sa aktivita jašteríc znižuje.

Najpresnejším určovacím znakom (hlavne pri mláďatách) sú dva nosné štítky nad sebou a malý záhlavný štítok v tvare trojuholníka. Žiadna iná naša jašterica tieto znaky nemá. Zimu prečkávajú v rôznych dierach v pôde, skalách a stromoch. Diery upchávajú hlinou a iným prírodným materiálom. K zimnému spánku sa ukladajú koncom septembra až v októbri. Mláďatá aj neskôr, keďže potrebujú nabrať čo najviac síl. Na jar sa prebúdzajú neskôr ako iné jašterice, väčšinou až v priebehu apríla.


Jašterica zelená – pohľad A(bok), B(vrch)


Rozšírenie: Žije v južnej a juhovýchodnej Európe a v Malej Ázii. Chýba iba v južnom Španielsku a Portugalsku a na ostrovoch Stredozemného mora. Na východe zasahuje nesúvisle až na ľavý breh Dnepru. Najsevernejšia izolovaná populácia je v nížinách Poľska.


Jašterica zelená – areál rozšírenia v Európe


Biotop: Ide o teplomilnú jaštericu, ktorá vyhľadáva suché, teplé a slnečné biotopy stepného a lesostepného charakteru, ako sú skalnaté a krovinaté stráne s vápencovým a pieskovcovým podkladom, na okrajoch lesov, pastvinách a vinohradoch. V severnej časti areálu obýva nížiny a pahorkatiny, len výnimočne vystupuje nad 600 m n. m. Zimuje v podzemných úkrytoch, v skalných štrbinách alebo v dutinách stromov. Na jar sa objavuje až koncom marca, obdobie aktivity končí už v septembri, najneskôr začiatkom októbra, iba mladí jedinci sa ukladajú k zimnému spánku o niečo neskôr.

lacerta-viridis-29
Jašterica zelená – samica


Veľkosť: V dospelosti dorastá do dĺžky 30-40 cm, čo z nej robí našu najdlhšiu a najväčšiu jaštericu v strednej Európe. To znamená, že potrebuje aj najväčšie množstvo potravy čo z nej robí najužitočnejšie jaštericu Slovenska (z pohľadu množstva hmyzu).


Potrava: Jašterica zelená je dravá, živí sa väčším hmyzom, výnimočne aj inými druhmi jašteríc, mladými vtákmi a drobnými hlodavcami. Mláďatá sa živia drobným hmyzom. Sú známe aj prípady kanibalizmu, keď dospelí jedinci požierajú vlastné mláďatá.


Pohlavie: Samce majú žltozelený chrbát prechádzajúci do bledožltého brucha. Temeno hlavy majú hnedé prípadne olivovozelené. V období párenia majú azúrovomodré celé podhrdlie. Samičky mávajú bledšie sfarbenie ako samce. Zelená prechádza od chrbta smerom k bokom do hnedej farby s čiernymi a belavými škvrnami. Farba závisí vo veľkej miere od lokality a veku. Mláďatám ako aj niektorým dospelým jedincom chýba zelené sfarbenie. Sú známe dokonca prípady nálezu úplne čierneho jedinca.

lacerta-viridis-28
Jašterica zelená – krásne vyfarbený samec


Rozmnožovanie: Obdobie párenia začína koncom apríla a môže trvať až do júna. Samce o samičku zúrivo bojujú, dokonca môžu jeden druhé odtrhnúť aj chvost. Počas párenia žije samec so samičkou aj niekoľko dní, pravdepodobne preto aby zabezpečil, že sa nebude páriť s ďalšími samcami. Počas júna a júla (6-8 týždňov od párenia) znáša samica 5 až 25 bielych vajec, ktoré sú 18-20mm veľké. Kladenie vajec môže trvať aj dve hodiny. Vajíčka samica zahrabe na suchom mieste(obyčajne do piesku) a navŕši na ne kôpku až do výšky 7 cm. Podľa teploty sa mláďatá liahnu v auguste až v septembri(cca. 8 týždňov od nakladenia). V chladných rokoch sa môže, vývoj zárodku predĺžiť až do jesene. Zárodok sa potom obvykle podchladí a odumrie alebo sa vyliahne oslabené mláďa, ktoré už nestačí získať dostatočné zásoby na prezimovanie a hynie. Po vyliahnutí merajú cca. 8-10cm a do zimy vyrastú až so 12 cm(aj s chvostom). Jašterice pohlavne dospievajú v 3. roku života.

lacerta-viridis-27
Jašterica zelená – pohľad zblízka

Ochrana: Prežitie jašterice zelenej na väčšine lokalít je neisté pre veľmi silné narušenie biotopov. Základom ochrany jašterice zelenej je uchovanie biotopov, na ktorých druh žije, pred devastáciou a zničením. Početnosť tohto druhu je však v rôznych častiach krajiny značne rozdielna a tým sa líši aj bezprostredný stupeň ohrozenia. V južnej časti svojho areálu je miestami hojná. V texte Bernskej konvencie je zaradená do zoznamu prísne chránených druhov. U malých izolovaných populácií môže byť aj rozsahom malý zásah príčinou rýchleho zániku celej populácie. Príkladom môže byť chov domácich zvierat (napr. mačiek, domácej hydiny, pávov a pod.) na miestach výskytu neveľkých populácií alebo vypaľovanie trávy.


Výskyt u nás: Oblasť rozšírenia sa tiahne od Záhoria cez úpätie Malých Karpat, ktoré zasahuje až k Bratislave. Ďalej na strednom toku Váhu a Nitry a na dolnom toku Hronu. Najpočetnejšia je v Slovenskom krase. V tejto oblasti sa vyskytuje v súvislom areáli. Na Muránskej planine vystupuje až do výšky 1000 m n. m. Na východe zasahuje do CHKO Vihorlat.


Jašterica zelená – areál rozšírenia na Slovensku


Použitá literatúra: Jozef Ponec: Zo života plazov. Príroda, 1978

Komentáre

  1. turista hovorí:

    vcera som na Oponickom hrade pozoroval krasneho samca.

  2. nerd hovorí:

    To Katka:
    Ano, su chranene – ako vsetky druhy plazov, zijucich na Slovensku… Synovi skuste vysvetlit, ze v prirode jej bude urcite lepsie.

  3. katka hovorí:

    Ozaj zu chranene? my ju mame ju v terarium uz tyzden… urcice ju pustime ale ako to vysvetlim mojemu sinacikovi, on ju lubi a ukazuje celi dom a zachradu….

  4. nerd hovorí:

    To jastericka206:

    Ake je pisane aj v diskusii aj v texte – je to chraneny zivocich. Ak vam ich pribuda na vasej zahrade/pred domom – je to len dobre. Treba ich nechat tak. Navyse, nikomu neublizia a osobne nevidim dovod aby behali do domu… Obcas sa zvyknu vyhrievat na kamenych schodoch/priedomi – to je normalne… Verim, ze najdete riesenie spolunazivania a budete sa z nich tesit.

  5. jašterička 206 hovorí:

    u nás pred domom ich z roka na rok pribuda. poradte nám ako ich pochytať bojime sa aby nevošli do domových dverí

  6. mino hovorí:

    EKO: hned zajtra ju pusti tam kde si ju chytil, je zakonom chranena, nemozes ju chovat doma a v prirode jej bude lepsie, nechces asi aby zdochla vsak?

  7. Eko hovorí:

    Dnes som v škole chytil jašteričku, neviem akého je pohlavia. Na jednej končatine nemá drápky.
    Má 21 cm, neviete čo žerie? Pije vodu?

  8. patrik hovorí:

    ak chcete ich vidieť tak v jazere izra v slanskych vrchoch ich je viac než dosť. previac info o jazere piste na mail arturlaijla00034@azet.sk alebo na faceboof mam meno Patrik Belansky

  9. Ki Káá... hovorí:

    Ahojte, neviete kde nájdem jej vonkajšiu aj vnútornú stavbu tela? :D mohli by ste to tu dopísať :)

  10. Martin hovorí:

    asi viem preco. mozno bude mat mladata

  11. mino hovorí:

    nikolas: kedze je zakonom chranena a nebudes sa o nu vediet postarat pusti ju tam kde si ju chytil a urobis pre vsetkych najlepsie

  12. nikolas hovorí:

    chitil som v cera jastericu asi tak 36 cm.neviem co mam s nou robit pomozemi niekto ja sa neviem starat o samčeka.je velmy pekna ja neviem čo mam robyt. co jej mam dat na jest .

  13. nerd hovorí:

    Pretoze si uvedomuje, ze je chranena a ze ju mas pustit tam kde si ju chytil!

  14. Mišo hovorí:

    Ja som chitil včera jaštericu taku ma asi 1mesiac taka mala tak 29centimetrov pekna samička.Anechce ani piť neviete prečo ?