Jašterica živorodá je naša najotužilejšia jašterica. Aby prežila v chladných oblastiach ako jediná z našich jašteríc rodí živé mláďatá. Popis: Zootoca vivipara (predtým Lacerta vivipara) sa podobá najviac jašterici krátkohlavej. Je však chudšia a má väčšie šupiny. Sfarbenie máva zväčša bridlicovohnedé, s tmavými pozdĺžnymi pásikmi na chrbte a bokoch. Spodnú časť tela majú modrosivú, jemne žltú prípadne červenú, ktorá pri hrdle prechádza do bledomodrej alebo ružovej farby. Sú známe svetlé varianty, ale aj vyložene melanické formy. Variabilita v sfarbenia je daná širokým pásmom rozšírenia tohto druhu. Mláďatá bývajú hnedé až hnedočierne s malými bledými škvrnami. Zimu prespáva v bútľavých pňoch alebo v skalnatých štrbinách do ktorých zalieza už v septembri. Zimovanie u nej končí často už v marci – apríli, vo vyšších polohách o niečo neskôr.
Jašterica živorodá – pohľad A(bok), B(vrch)
Rozšírenie: Jašterica živorodá má najväčší areál výskytu zo všetkých suchozemských plazov. Je rozšírená vo veľkej časti palearktické oblasti. Vyskytuje sa od Írska, cez celú Európu a Sibír až po ruský ostrov Sachalin. Na sever zasahuje vysoko za polárny kruh až po 70° severnej zemepisnej šírky. V Európe nežije na Pyrenejskom polostrove a južne od Álp. V týchto južných oblastiach sa vyskytuje v nadmorskej výške až 3000 m.n.m. Chýba taktiež na južnej Ukrajine, v južnom povodí rieky Volga a na Kaukaze. V oblastiach za polárnym kruhom je aktívna len 3 mesiace, zvyšok roka prespí (3/4 roka). Rýchle osídlenie nových oblastí uľahčila tejto jašterici práve schopnosť rodiť živé mláďatá, keďže nie je závislá od výskytu substrátu vhodného na inkubáciu vajíčok.
Jašterica živorodá – areál rozšírenia v Európe
Biotop: Jašterica živorodá obýva veľa biotopov s rozdielnymi klimatickými podmienkami. Väčšinou ju nájdeme v blízkosti vodných zdrojov, na miestach kde sa môže vyhrievať na slnku, na vyvýšených kamenistých, alebo skalnatých plochách s možnosťou úkrytu v hustých rastlinných porastoch poprípade v skalných štrbinách. Často preferujú okraje zalesnených plôch. Najväčšie koncentrácie výskytu sú na rúbaniskách po ťažbe dreva, kde je dostatok úkrytov a potravy. Na týchto miestach je možné vidieť pokope aj viacero jedincov, dokonca aj dospelých samcov. Tí mimo obdobia párenia neprejavujú zvýšenú agresivitu a teritoriálne správanie.
Veľkosť: S dĺžkou 15-18 cm patrí k našim najmenším jaštericiam.
Jašterica živorodá
Potrava: Ich potravu tvoria pavúky, hmyz, mäkkýše, ale aj máloštetinaté červíky a stonožky. Prirodzenými nepriateľmi jašteríc živorodých sú malé šelmy a dravci. Mláďatá ale aj dospelé jedince, sú dôležitou zložkou potravy mladých vreteníc severných a užoviek hladkých .
Pohlavie: Samce majú často brušnú časť zafarbenú výrazne do červena alebo žlta s čiernymi bodkami a to predovšetkým počas doby párenia. Najlepším poznávacím znakom sú však femorálne póry na spodnej strane zadných nôh, ktoré sú dobre badateľné u starších samcov. Samice tieto póry nemajú. Ich brucho je bledej až béžovej farby s ojedinelými bodkami alebo škvrnami.
Rozmnožovanie: Po ukončení zimovania samce opúšťajú úkryty o 14 dní skôr než samice. Samce bránia svoje teritória a ihneď sa pária so samicami často ešte v blízkosti zimovísk. Samce sa samiciam pri párení zahryznú do chrbta tak pevne, že zranenia vidno po celý rok. Po párení sa samec ešte dlho zdržuje v blízkosti samice. Jašterica živorodá je vajcoživorodým (ovoviviparným) druhom. Samici sa po 3 mesiacoch gravidity liahne v priemere 5-7 niekedy až 12 mladých jašteričiek. Na svet prichádzajú v priehľadných obaloch, ktoré po krátkej dobe opúšťajú. Nejde teda o pravú živorodosť ako je tomu napríklad u cicavcov. Po vyliahnutí každého mláďaťa sa samička posunie o 1-2 kroky a preto mláďatá stoja v rade za sebou . Časový interval liahnutia medzi každým ďalším jedincom je 3-10 minút. Liahnutie prebieha vo večerných hodinách alebo v noci, pravdepodobne aby boli šance na prežitie mláďat vyššie. Mláďatá sú veľmi malé, cca. 40mm, zafarbením sú o niečo tmavšie než dospelí jedinci. Dospievajú v 2-3 rokoch života.
Jašterica živorodá
Ochrana: Jašterica živorodá (zootoca vivipara, synonymum lacerta vivipara) je ohrozeným druhom plazov SR. Početnosť populácie jašterice živorodej sa znižuje v dôsledku obývania vhodných biotopov. V mnohých častiach svojho areálu, kde nie sú poškodené pôvodné biotopy, je táto jašterica pomerne hojná. Pre ochranu druhu je preto nutné zachovať doteraz neporušené biotopy a stanovištia, stabilizovať hydrologické pomery a obmedziť nadmerné používanie chemických látok v lesníctve. V zachovaných oblastiach pri dostatočnej početnosti populácie táto jašterica ako predátor reguluje množstvo škodlivého hmyzu.
Výskyt u nás: Na našom území žije v horských oblastiach na vlhkých biotopoch, pri potokoch, rašeliniskách, lesných lúkach a čistinkách. Na Slovensku obývaň Malú a Veľkú Fatru, Nízke Tatry, Kremnické pohorie a Slovenské rudohorie, ale vyskytuje sa aj vo Východoslovenskej nížine. Slovenské nížinné lokality patria medzi najnižšie položená miesta výskytu (do 120 m n. m.). Populácie z Východoslovenské nížiny boli popísané ako samostatný poddruh Lacerta vivipara pannonica, ktorý však mnohými autormi nie je uznávaný.
Jašterica živorodá – areál rozšírenia na Slovensku
Použitá literatúra:
Jozef Ponec: Zo života plazov. Príroda, 1978
Ivan Zwach: Naši obojživelníci a plazi ve fotografiích. SPN, 1990
jojo : Ziadne z nasich volne zijucich jasteric nemozes doma chovat kedze su prisne zakonom chranene. Jedine zeby si ich kupil z legalneho chovu s potvrdenim o povode.
Chcel by som sa spýtat či by si dala chovat jašterica živorodá v zajatí ? (v teráriu)
v lete rano a vecer, na jar aj cely den ked este nei je az tak teplo
A kedy su najaktivnesie rano vecer ?
dakujem hned ako som siprečítal že potravov jašterice živorodej sú aj pavuky hned som jadného videl