Plazyunas.com - ZDRUŽENIE PRIATEĽOV HERPETOFAUNY SLOVENSKA

Korytnačka močiarna, Emys orbicularis (Linnaeus, 1758) je pôvodným druhom našej fauny. Viaceré fosílne nálezy dokazujú jej výskyt na území Slovenska až z posledného interglaciálneho obdobia (Eem).

Informácie o výskyte korytnačky močiarnej zo začiatku 20. storočia pochádzajú zo západného a južného Slovenska (z povodia Dunaja, Moravy, Váhu a Ipľa), ako aj východného Slovenska.

Popis: Pancier je plochý, rovnomerne klenutý, hladký a v zadnej časti mierne rozšírený. Farba panciera je tmavo hnedá až černastá, zdobená, podobne ako celé telo, žltými bodkami, ktoré často splývajú do jemných čiar. Zdobenie je na okrajových štítkoch intenzívnejšie, ale sú tiež jedince ktoré majú pancier úplne tmavý a zdobenie je takmer neviditeľné. Mladé korytnačky majú aj uprostred panciera pozdĺžny kýl, ktorý sa však vekom stráca a u dospelých jedincov už nie je patrný. Spodná časť panciera je zvyčajne svetlá s tmavými škvrnami , ale môže sa vyskytovať aj v čisto čiernej variácii. Pancier je pevný, ale v prednej časti je vďaka priečnemu ohybnému kĺbu akoby mäkší. Stredových pancierových štítkov je päť, bočných je osem a okrajových je dvadsaťpäť. Za hlavou sú tri štítky akoby v tvare mašličky. Zrenica je okrúhla a dúhovka je oranžová alebo žltá s jasnou červenou kresbou v tvare kríža. Končatiny sú robustné a svalnaté. Predné majú päť prstov a zadné len štyri, zakončené krátkymi zahnutými no ostrými pazúrikmi. Chvost je pomerne dlhý a u mladých jedincov sa vďaka okrúhlemu pancieru zdá byť dlhší ako v skutočnosti je. Krk je pomerne krátky.

Korytnačka močiarna

Rozšírenie: Korytnačka močiarna je rozšírená od Severnej Afriky cez Pyrenejský polostrov a väčšiu časť južnej a strednej Európy, Malej Ázie až po Aralské jazero (Fritz 1998). V oblasti geografického rozšírenia je popísaných 14 poddruhov. Popísané poddruhy sú podľa morfologických znakov a DNA analýz zaradené do piatich poddruhových skupín s následným areálom rozšírenia (Burešová, Danko , Novotný, Havaš, Szalay, 2001)

Výskyt na Slovensku: Dnes je na Slovensku jediná lokalita na východnom Slovensku, kde je dokázané pravidelné úspešné rozmnožovanie tohto druhu. Na ostatných lokalitách sa vyskytujú len náhodne s nejasným pôvodom, prípadne sa jedná o reintrodukované jedince z chovnej stanice ŠOP SR v NPR ŠÚR.

Biotop: Vyskytuje sa v stojatých alebo mierne tečúcich vodách. Takisto sa s ňou možno stretnúť v zarastených slepých ramenách riek, v rybníkoch, jazerách a rozsiahlych bažinách s bohatou vegetáciou. Dospelé jedince sa vyskytujú v hlbších vodách, no mláďatá preferujú plytké teplejšie vody. Základom pre životaschopnú populáciu je prítomnosť plôch vhodných na nakladenie a inkubáciu vajec.

Veľkosť: Pancier dosahuje priemernej dĺžky 20 – 25cm, no vyskytli sa prípady, kedy bol pancier dlhý okolo 30cm.

Vyhrievajúca sa korytnačka močiarna(vpravo) s korytnačkou písmenkovou(vľavo)

Potrava: Korytnačka močiarna sa živí dravým spôsobom a prevažnú časť potravy vo vodnom prostredí tvoria mäkkýše, hmyz, jeho larvy a ojedinele aj menšie ryby a žaby. Na brehu loví chrobáky, hmyz, larvy hmyzu, červy, dážďovky a rôzne iné bezstavovce. Dôležitú zložku potravy tvoria aj riasi a časti vodných rastlín.

Pohlavie: Pohlavné rozdiely sa dajú rozpoznať len u dospelých korytnačiek. Samice sú väčšie, majú kratší chvost a spodná časť panciera je rovná, pričom samce majú spodnú časť panciera akoby vpadnutú do vnútra. Ďalším znakom je očná dúhovka, pričom samci ju majú oranžovú a samičky žltú.

Rozmnožovanie: Obdobie od konca októbra do marca, prípadne až apríla, strávia zimným spánkom (hybernácia) vo vode. Krátko po prebudení začína párenie, ktoré je najintenzívnejšie v máji. Samotné párenie prebieha vo vode a predchádza mu svadobný tanec samcov. Doba párenia trvá asi dva týždne a páriace sa páry sa počas tejto doby zdržujú spolu. Vajíčka samičky kladú o mesiac neskôr do plytkých jamôk pomerne ďaleko od vody. V znáške býva 3 – 20 vajíčok. Mladé sa liahnu za 60 až 120 dňoch, no v našich klimatických podmienkach nevyliezajú z kladiska a prečkávajú zimu v pôde. Liahnu sa až na jar budúceho roka. Novorodené korytnačky majú 2,5 – 3,8cm a mäkký pancier, ktorý úplne stvrdne až v treťom roku života.

Mláďa korytnačky močiarnej

Obrana: Najčastejšou obranou je rýchle tiché vkĺznutie do vody a zahrabanie sa do bahna. Pričom pod hladinou vydržia pomerne dlhý čas. Skôr, ako sa vynoria spod hladiny, pozorne skúmajú okolie. Človeka dokážu spozorovať už zo vzdialenosti 10 – 15m.

Ochrana: Aj napriek tomu, že ide o veľmi vzácneho plaza, jeho rozšírenie a lokality sú čoraz menšie a vzácnejšie. Je veľmi dôležité chrániť jeho pôvodné stanovištia a zachovať prostredie lokalít, v ktorom sa vyskytujú. Takisto aj voľné vypúšťanie korytnačky písmenkovej (Trachemys scripta elegans) nezodpovednými chovateľmi má za následok, že počty korytnačky močiarnej klesajú. Tá totiž nestíha konkurovať zavlečenému druhu korytnačky písmenkovej a je z nášho územia vytláčaná.

Emys orbicularis

Dĺžka života: Tento druh sa dožíva nesmierne vysokého veku a to viac ako 100 rokov!!! Pričom dospelosť dosahujú vo veku okolo 12 až 15 rokov.

Synonymá: korytnačka bahenná