Krátkonôžka štíhla – Ablepharus kitaibelii fitzingeri (MERTENS, 1952)

ablepharus-kitaibelii-3Krátkonôžka je jediný scinkovitý druh plaza žijúci v našich končinách. Vďaka krásnej striebornej farbe tela ho mnohí pokladajú za “klenot” medzi našimi plazmi.



Popis:
Je to malý jašterovitý plaz so štíhlym valcovitým telom. Krátke, tenké a značne od seba vzdialené končatiny využívajú pri pohybe hlavne mláďatá. Krátkonôžky svoje nohy pri pohybe pritlačia k telu a pohybujú sa rovnako ako hady. Pri pozorovaní ich rozpažia a snažia sa nimi podoprieť aby lepšie videli. Na očiach nemajú pohyblivé viečka ako jašterice, ale majú priehľadnú šupinu rovnako ako hady. Celé telo je pokryté malými, hladkými šupinami, ktoré sú na hlave redšie. Sfarbenie býva bronzovohnedé až sivohnedé s kovovým leskom s dvoma pozdĺžnymi tmavými pásikmi. Boky má tmavšie a brucho striebornozelené. Sfarbením nápadne pripomína slepúcha.


Krátkonôžka štíhla – pohľad A(bok), B(vrch)

Rozšírenie:
Rozšírený je najmä na Balkáne, v južnom Rakúsku, v Taliansku, severnej časti Arabského poloostrova a v malej Ázii. Najhojnejšie sa vyskytuje v Maďarsku, odkiaľ sa tento druh v posledných desaťročiach rozšíril aj na juh nášho územia.


Krátkonôžka štíhla – areál rozšírenia v Európe

Biotop:
Žije v tráve a lístí. Na slnkom vyhriatych suchých, kamenistých stepných stráňach. Výnimočne sa dá nájsť aj na piesočnatých stráňach. Život trávi pod kameňmi a suchých lístím.


Veľkosť:
Tento plaz dorastá 8- 10cm, výnimočne 12cm. Až polovica jej dĺžky pripadá na chvost. Vďaka ťažkej spozorovateľnosti ich herpetológovia označujú za optotyp (zariadenie na skúšanie ostrosti zraku).


Potrava:
Živý sa drobným hmyzom ako sú drobné článkonožce, pavúky, červíky a ranné štádiá hmyzu. Dokáže zožrať aj menšie cvrčky a iný skákavý hmyz. Je aktívna hlavne za súmraku.

ablepharus-kitaibelii
Krásna krátkonôžka v plnej svojej kráse (foto: Jiří Haleš)


Pohlavie:
Samček je výraznejšie sfarbený a útlejší ako samička. Tá má na zavalitejšom tele menej nápadné sfarbenie a kresbu. Samičky sú tiež menšie, lebo majú kratší chvost.


Rozmnožovanie:
Na rozdiel od väčšiny scinkov, ktoré sú väčšinou živorodé, naša krátkonôžka znáša vajíčka. Pári sa v apríli počas teplých podvečerov. Samček zostáva pri samičke ešte niekoľko dní. Samica kladie v júni-auguste zväčša 2-6 vajíčok na dobre chránené miesto pod lístím, kameňmi alebo v piesku. Vajíčka sú bielej farby a v porovnaní s rozmermi samice dosť veľké (10-12mm). Ich vývoj trvá 6-8 týždňov. Mláďatá sa liahnu koncom júla alebo v auguste. Sú veľmi pohyblivé a merajú cca. 25mm. Dospelosti sa dožíva maximálne 1-2 z mláďat. Na udržanie populácie v krajine drancovanej človekom je to žalostne málo.


Ochrana:
Je prísne zákonom chránená. Z dôvodu nízkej reprodukčnej schopnosti sa ich počty neustále znižujú a v mnohých oblastiach sa vytráca. Keďže má veľa nepriateľov (iné plazy, vtáky a nesvedomití zberatelia), je jej budúcnosť na našom území ohrozená. Preto by sme sa mali všetkými silami snažiť o zachovanie potrebných podmienok na lokalitách jej výskytu.


Krátkonôžka štíhla – areál rozšírenia na Slovensku


Výskyt u nás:
Na našom území sa nachádza severná hranica výskytu krátkonôžky. Žije v najteplejších oblastiach južného Slovenska, kde dosahuje najsevernejšiu hranicu svojho rozšírenia.


Použitá literatúra:
Jozef Ponec: Zo života plazov. Príroda, 1978
Ivan Zwach: Naši obojživelníci a plazi ve fotografiích. SPN, 1990

Komentáre

  1. Sáša hovorí:

    100% to sfarbenie je nezamenitelné

  2. mino hovorí:

    Sáša: urcite nie :) asi mlada jasterica alebo slepuch

  3. Sáša hovorí:

    Dnes som ju stretla v okolí Košíc-Bukovec

  4. Michal Holoriť hovorí:

    a 1.krat som videl slepucha na chate v dedine kuchyni.anajprv somsi myslel ze to je nejaky had:)

  5. Michal Holoriť hovorí:

    este somzabudol k tomu neieco povedat. neviem presne ci to bola kratkonoska lebo kratkonoska sa hrozne pdoba slepuchovi

  6. nerd hovorí:

    O tom silno pochybujem…

  7. Michal Holoriť hovorí:

    podla toho co tu ukazovali, tak sa kratkonoska v malackach neviskituje ale ja som ju videl v malackach ale bohuzial mrtvu :(

  8. Denis hovorí:

    Dnes som videl túto jaštericu… A stále pozorujem a čítam o tejto jašterke a o Slepúchovy Lámavom veľmi sú podobné… Ale len jedného som videl mám aj fotku, ktorú som ja sám fotil… Ale jediné čo ma núti veriť v to že to bol Slepúch je to že bol dosť dlhý… (30-50cm)

  9. mino hovorí:

    Patrik: nemas to nahodou vyfotografovane? v tejto casti by sa nemali vyskytovat bola by to zaujimava info keby sa dala overit

  10. patrik hovorí:

    raz som našiel pri morskom oku v pohorí vihorlat mŕtvolu tejto jašterice zamotanú v pavučine

  11. bléééééé hovorí:

    Veľmi krásny živočích!!! Nie ako had.

  12. Alex hovorí:

    Ano je to vazne nadherny zivocich a vidiet hoje zazrak

  13. Diana hovorí:

    Vážne je to ako poklad je ale ako aj had lebo je dlha a toto mi pomohlo pri referate