Tento beznohý jašter svojím vzhľadom prípomína hada. Častokrát je práve preto nezmyselne zabíjaný, i keď je rovnako ako ostatné jašterice a hady úplne neškodný. Ba naopak všetky hady a jaštery sú užitočné a majú svoju nezameniteľnú úlohu v našom ekosystéme.Popis: Tento jašter má telo sklovito hladké, nakoľko sú jeho šupiny k sebe tesne priľahnuté a navzájom sa prekrývajú. Na celom tele sú takmer rovnaké, len na hlave sa nachádzajú štítky. Má tuhé, ohybné telo, no nie však až tak ohybné, ako ho majú hady. Chrbát tela má sfarbený do červenohnedá, alebo do sivohnedá, často s dvoma červenohnedými pruhmi. Brušnú stranu má čiernomodrej farby, obvykle s žltými bodkami. Samce majú brušnú stranu hnedú s žltkastou kresbou, samice disponujú modročiernym sfarbením na bruchu. Farba slepúcha je však značne variabilná, málokedy nájdeme dva rovnaké jedince. Dúhovka oka je žltočervená. Chladné mesiace slepúch prečkáva pod pňami, často krát aj jeden meter pod zemou. Na týchto miestach zimuje obvykle viacej slepúchov pohromade (20-30). Na zimný spánok sa ukladajú obvykle v októbri. V marci alebo v apríli opúšťajú slepúchy svoje zimoviská.
Detail hlavy slepúcha obyčajného
Rozšírenie: Obýva takmer celú Európu (výnimkou je Írsko) až po Ural, na severe až k polárnemu kruhu. Na juhu sa vyskytuje na území juhozápadnej Ázie, ale taktiež na niektorých ostrovoch Stredomoria. Vyskytuje sa takisto v Iráne a Turecku a na severe Afriky.
Slepúch lámavý – areál rozšírenia v Európe
Biotop: Slepúch obýva oblasti od nížin až po horské polohy, najčastejšie lúky, polia, okraje ihličnatých a listnatých lesov. Uprednostňuje mierne vlhkú krajinu ako napríklad parky, záhrady, lužné lesy. Najčastejšie však obýva bukové lesy a ich okraje s porastom, kde v lístí a v pňoch nachádza vhodné úkryty. Tie obýva po dlhú dobu, takže ho možno vídať na jednom mieste i niekoľko rokov.
Veľkosť: : Dorastá do veľkosti 45-50cm, pričom polovica jeho dĺžky pripadá jeho chvostu.
Slepúch lámavý
Potrava: Cez deň je slepúch väčšinou skrytý pod kameňmi. Loviť vychádza najmä po daždi, alebo za súmraku. Najčastejšou potravou tohto jaštera sú dážďovky a slimáky, no niekedy uloví aj hmyz alebo jeho larvy. Taktiež bolo pozorované i požieranie vlastných mláďat. Slepúch má v papuli malé, ostré zuby, zahnuté dozadu, ktoré mu uľahčujú chytiť klzkú korisť.
Rozmnožovanie: Párenie slepúchov prebieha v apríli až v máji. Obyčajne o samičku bojuje viacero samcov. Pri párení, ktoré môže trvať aj niekoľko dní, samček hryzie samičku. Slepúchy sú ovoviviparné (teda vajcoživorodé) jaštery. Vajíčka sa vyvíjajú v tele samice. Na svet prichádzajú len v jemných blanovitých obaloch. A tak na prelome augusta a septembra (po 60-80 dňoch gravidity) samica privedie na svet mláďatá dlhé cca 9-12 cm, ktoré sú obvykle bledohnedé, s kresbou za hlavou a tmavým pásikom na chrbte. Počet mláďat je zvyčajne 3-26 (po 6-10 hodinách rodenia), no závisí to aj od veku a veľkosti samičky.
Slepúch lámavý
Ochrana: Tento jašter je mnohokrát mylne považovaný za hada a v dôsledku toho následne zabíjaný. Je však rovnako užitočný ako všetky plazy žijúce na území Slovenska. I napriek tomu, že dnes je pomerne rozšírený a vyskytuje sa na mnohých miestach na území SR, jeho počty sa stále znižujú.
Slepúch lámavý – areál rozšírenia na Slovensku
Výskyt u nás: Na Slovensku je rozšírený v nížinách, ale aj na horách až do výšky 1000 m. n. m., vo vyšších nadmorských výškach sa vyskytuje len ojedinele.
Použitá literatúra:
Jozef Ponec: Zo života plazov. Príroda, 1978
Ivan Zwach: Naši obojživelníci a plazi ve fotografiích. SPN, 1990
