Herpetofauna vybraných lokalít Volovských vrchov

logoRozšíreniu plazov vo Volovských vrchoch sa nevenovala takmer žiadna pozornosť. Z tohto územia zatiaľ nie je táto trieda nižších stavovcov v literatúre súbornejšie spracovaná i napriek tomu, že sa tu konalo niekoľko Východoslovenských táborov ochrancov prírody. Výsledky z nich však neboli publikované. Cieľom tohto príspevku je preto podať zhrnuté poznatky o výskyte a rozšírení plazov na 5 lokalitách v juhozápadnej časti Volovských vrchov, v okolí sídiel Úhorná, Smolník a Smolnícka Huta..

Metodika


Plazy som monitoroval počas 7 dní na začiatku augusta 2004. Používal som metódu priameho pozorovania a pre potreby bližšej determinácie metódu ručných odchytov.
Na vybraných lokalitách som zvolil transekty (nachádzajú sa v mape na konci článku), ktoré mali šírku približne 10 m a snažil som sa ich viesť daným územím tak, aby zaberali čo najväčšiu časť skúmanej plochy.

Odchytával som vždy, keď to umožňovala povaha terénu a charakter daného prostredia, pretože pozorovanie a prípadný odchyt boli niekedy znemožnené kvôli husto zarastenému terénu (rod Vaccinium), ktorý plazom poskytoval množstvo rôznych úkrytov a taktiež v dôsledku zlého počasia v priebehu prvých 3 dní mapovania. Ak nastali pochybnosti pri vizuálnej identifikácii, pokúsil som sa o odchyt. Ak bol odchyt alebo následná determinácia neúspešná, jedinca som do výsledkov nezahrnul. Uhynuté exempláre alebo časti tiel som do výsledkov zahrnul len po úspešnej determinácii. Jedince, pri ktorých sa nepodarilo presne určiť pohlavie, vývinové štádium a zaradenie k príslušnému taxónu neboli takisto do výsledkov zaradené.


Popis sledovaného územia

Geomorfologický celok Volovské vrchy je rozsiahle a zalesnené pohorie s rozsahom nadmorských výšok od 240 do 1322 m n.m. V západnej časti územia tvoria lesný porast najmä jedľa a smrek. Pohorie je rozčlenené úzkymi, relatívne strmými dolinami; ktoré sú často využívané ako pasienky a lúky. Zachovali sa tu mnohé pôvodné rastlinné spoločenstvá a aj rašeliniská. Na hrebeňoch sú miestami horské lúky s cennými mokraďovými, bylinnými a živočíšnymi spoločenstvami. Oblasť Galmusu sa vyznačuje rozoklanými vápencovými roklinami a dolinami porastenými cennými jedľovobukovými, smrekovými a inými zmiešanými porastmi.


Transekt 1:
Orientácia: prevažne južné svahy
Trasa: z lúky pod Hekerovou nad obcou Úhorná smerom na kótu Jamina, Zlatý Stôl, Bystrý potok, Smolník a späť do obce Úhorná
Výškové rozpätie: 561 – 1322,4 m n. m.
Popis: plocha transektu je zalesnená ihličnatými aj listnatými drevinami s hustým podrastom (rod Vaccinium) a miestami má lúčny charakter s občasným výskytom škrapových polí


Transekt 2:
Orientácia: prevažne južné svahy
Trasa: z lúky pod Hekerovou nad obcou Úhorná, smerom na kótu Panský vrch, Biele skaly, Hekerová, Sedlo pod Vtáčím vrchom, Kotlinu a do obce Úhorná
Výškové rozpätie: 580 do 1259,8 m n. m.
Popis: územie malo podobný charakter ako transekt 1, s výnimkou kóty Hekerová, na ktorej sú podmáčané lúky s občasným nízkym stromovým alebo kríkovým porastom a kosodrevinou


Transekt 3:
Orientácia: severne až severovýchodne orientované svahy
Trasa: z lúky pod Hekerovou nad obcou Úhorná smerom na Úhornianske sedlo, Pipitku, Medvedí vrch, retenčnú nádrž Úhorná a späť do obce Úhorná
Výškové rozpätie: 700 – 1224,8 m n. m.
Popis: celé územie bolo zalesnené, okrem úseku medzi Pipitkou a Medvedím vrchom, kde sú rozsiahle lúčne spoločenstvá


Transekt 4:
Orientácia: prevažne severne orientované svahy
Trasa: z lúky pod Hekerovou nad obcou Úhorná smerom na retenčnú nádrž Úhorná, Kotlinu, Osadník, Zelenú skalu a späť do Kotliny
Výškové rozpätie: 585,3 – 1185,8 m n. m.
Popis: celé územie bolo husto zalesnené ihličnatými drevinami s bohatým podrastom (rod Vaccinium). Miestami boli presvetlené úseky, spôsobené holorubnou ťažbou

Transekt 5:
Orientácia: severne až severozápadne orientované svahy
Trasa: z obce Smolník do Smolníckej Huty, na Štósky vrch a späť do obce Smolník
Výškové rozpätie: 520 – 865 m n. m.
Popis: prevažne lúčny charakter s výskytom obnažených skalných stien


Výsledky

Výsledky prezentujem v prehľadnej tabuľkovej forme, z ktorej je okrem parametrov abundancie a dominancie zrejmé aj zistené druhové zloženie herpetofauny v skúmanej oblasti


Pre zhodnotenie pozorovaných a odchytených druhov je použitý vzorec pre výpočet dominancie, ktorý vyjadruje percentuálny podiel početnosti jednotlivých druhov na početnosti zaznamenaného spoločenstva

D% = ( ni / N ) * 100

kde:
ni = počet chytených/pozorovaných jedincov toho istého druhu
N = počet všetkých zaznamenaných jedincov
D% = dominancia


Dominancia zazanmenaných jedincov na základe pohlavia a vývinového je vyjadrená v tabuľkách Tab. 1 a Tab. 2 . Obidve tabuľky (Tab. 1 a Tab. 2) sú vyjadrené v grafe na konci článku (Graf).

Tab. 1

Tab. 2:


Dominancia zaznamenaných jedincov pre jednotlivé pohlavia na základe jednotlivých vývinových štádií je vyjadrená v tabuľkách Tab. 3 a Tab. 4.

Tab. 3:

Tab. 4:

A – počet juvenilných jedincov
B – počet subadultných jedincov
C – počet adultných jedincov
A1 – dominancia juvenilných jedincov (%)
B1 – dominancia subadultných jedincov (%)
C1 – dominancia adultných jedincov (%)


Diskusia

Na základe zmonitorovania vybraných lokalít v juhozápadnej časti Volovských vrchov, môžem konštatovať, že k najčastejšie zaznamenaným druhom plazov patrili Zootoca vivipara (JACQUIN, 1787), Anguis fragilis (LINNEAEUS, 1758) a Vipera berus (LAURENTI, 1768). Najmä Zootoca vivipara bola počas sledovaného obdobia veľmi hojná na celom území. Druh Anguis fragilis som bežne nachádzal na lúkach, pričom 3 jedince boli nájdené priamo v tábore. I keď Vipera berus bola zaznamenaná len dvakrát, na základe ekologických požiadaviek tohto druhu na prostredie sa domnievam, že je na tomto území pomerne hojná. Natrix natrix (LINNEAEUS, 1758) bola zaznamenaná v údoliach s vodnými tokmi, kde je viazaná troficky. Jeden exemplár bol nájdený v tesnej blízkosti intravilánu obce Úhorná a ďalší v bukovo – jedľovom lese pri Smolníckej Osade. Lacerta agilis (LINNEAEUS, 1758) bola nájdená tiež v blízkosti intravilánov obcí Úhorná a Smolník. Pozoruhodným je výskyt Coronella austriaca (LAURENTI, 1768) v nadmorskej výške 800 a 1100 m n. m. Išlo o lúku v blízkosti skalnej steny na severne exponovanom svahu pri obci Smolník. Predpokladaný výskyt Podarcis muralis (LAURENTI, 1768) na tejto lokalite sa nepodarilo potvrdiť.


Z niekoľkých pozorovaní sa nedá odhadnúť celkový stav jednotlivých populácií plazov. Na základe nálezov juvenilných, subadultných a adultných jedincov je zrejmé, že miestne populácie majú vhodné podmienky na rozmnožovanie a za predpokladu udržania priaznivého stavu biotopov by sa mohli na území Volovských vrchov udržať. Závisí to od využívania územia v budúcnosti, najmä manažmentu a zlepšenia ochrany lokalít zo strany kompetentných orgánov. Preto si myslím, že je potrebné dané územie skúmať dlhodobo a podrobnejšie, aby sa získali presnejšie poznatky o stave jednotlivých populácií, o vplyve prostredia na ne.


Záver

V rámci práce odborných sekcií na XXVIII. Východoslovenskom Tábore ochrancov prírody a krajiny začala herpetologická sekcia vykonávať svoje aktivity 1. 8. 2004. Do konca trvania tábora boli prejdené všetky transekty, pričom sa venovala zvýšená pozornosť dopredu vytypovaným lokalitám. Celkovo bolo zistených 98 exemplárov 6 druhov plazov, patriacich do 4 čeľadí (Lacertidae, Anguidae, Colubridae a Viperidae). K najpočetnejším druhom patrili Zootoca vivipara (JACQUIN, 1787) Anguis fragilis (LINNEAEUS, 1758) a Vipera berus (LAURENTI, 1768). Pretože ostatné uvedené druhy plazov boli zaznamenané len sporadicky, je potrebné v budúcnosti toto územie preskúmať podrobnejšie.


Použitá literatúra

Baruš V. a kol., 1989: Červená kniha ohrožených a vzácných druhú rostlin a živočichú ČSSR 2 . kruhoústí , ryby , obojživelníci , plazy , savci. SZN, Praha, 136 s.
Baruš V., Oliva O. a kol., 1992: Fauna ČSFR Plazi – Reptilia. Academia, Praha, 224 s.
Haleš J., 1985: Moji priatelia hady. Mladé letá, Bratislava.
Mošanský A., 1957: K otázke rozšírenia jašterice múrovej stredoeurópskej (Lacerta muralis muralis – Laur.) na Slovensku. Acta Rer. Natur., Mus.nat. Slov., Bratislava, 3, 42-47 s.
Oliva O., Hrábě S., Lác J., 1968: Stavovce Slovenska 1: Ryby, Obojživelníky a plazy. Vyd. SAV, Bratislava, 396 s.
Smolinský R., 2004: Štruktúra krajiny a plazy (Retilia) NP Slovenský kras. Diplomová práca, depon. in: FEE TU Zvolen, Banská Štiavnica, 94 s.
Smolinský R., 2004: Výsledky pozorovaní herpetologickej sekcie. in prep.
Stollman A., Ambros M., 2003: Bibliografia odborných výsledkov Celoslovenských, Západoslovenských a Východoslovenských táborov ochrancov prírody (TOP) do roku 2000. Ochrana prírody, Banská Bystrica, 22: 141 – 175 s.

Herpetofauna of selected localities in Volovec´mountains (Volovské vrchy).


Abstract

The occurence of single reptile species in selected localities Volovec´mountains (Volovské vrchy) is discussed. In the contribution the data on the occurence and distribution of reptiles in 5 localities in close surroundings near settlements of Úhorná, Smolník and Smolnícka Huta in Volovec´ mountains (Volovské vrchy) are presented. The aim was to monitor these areas with a higher accuracy as regards an occurence of single reptile species During a field work 98 specimens of reptiles of 4 families (Lacertidae, Anguidae, Colubridae a Viperidae) were found out as a whole. In particular types of biotops in the area 6 species of 7, which had been reported from there before, were recorded. These are: Lacerta agilis, Zootoca vivipara, Anguis fragilis, Natrix natrix, Coronella austriaca and Vipera berus. Podarcis muralis is known just from before published data.


Adresa: Ing. Radovan Smolinský, Katedra zoológie Prírodovedeckej Fakulty Univerzity Komenského, Mlynská dolina B – 1, 842 15, Bratislava


Článok bol doteraz uverejnený: Smolinský R. 2005. Herpetofauna vybraných lokalít Volovských vrchov.Natura Carpatica, 46: 143-148.

Graf:

Mapa transektov: