Táto jašterica je jedným z najkrajších a najrozšírenejších plazov Európy.
Popis: Vďaka svojmu širokému areálu rozšírenia existuje viacero farebných variant tohto druhu. V niektorých prípadoch je na nerozoznanie samec jašterice krátkohlavej od zelenej a rozuzlenie prinesie až porovnanie štítkov na hlave. Popri tom sa vyskytujú aj čisto čierne jedince a rovnako aj bledé jedince. Mláďatá sú sivohnedé s bielymi škvrnami. Zimovať začína v októbri, v teplejších rokoch najneskôr v novembri. Zalieza do dier po hlodavcoch, skalných puklín a pod kmene stromov. Zimný spánok u tohto druhu končí už koncom marca.
Hlava jašterice krátkohlavej (Knoxville)
Rozšírenie: Jašterica krátkohlavá sa vyskytuje v celej strednej a východnej Európe. Južné pásmo výskytu sa tiahne od Británie, severu Álp(kde sa vyskytuje až do 1500 m.n.m.), Maďarsko, Bulharsko, až po strednú Áziu. Zo severu jej rozšírenie siaha až juh Švédka, Fínska až po Sibír.
Jašterica krátkohlavá – areál rozšírenia v Európe
Biotop: Táto jašterica je relatívne hojná na všetkých miestach výskytu. Najčastejšie obýva slnečné, trávnaté svahy, pastviny, krovinaté oblasti, rúbaniská, štrkoviská, železničných násypoch, na okrajoch lesov a viníc. V neposlednom rade sa čoraz častejšie vyskytuje pri ľudských obydliach v dôsledku ničenia jej prirodzených biotopov. Vyskytuje sa výnimočne aj vo vyššie položených polohách, viac sa jej však darí v nižšie položených kopcoch do 600 m. n. m.. Jašterica obyčajná je veľmi dobrý plavec, väčšinou však rýchlo smeruje k najbližšiemu brehu. Vo všeobecnosti sa vyhýba veľmi vlhkým lokalitám.
Samec jašterice obyčajnej
Veľkosť: Jašterica krátkohlavá dorastá zvyčajne do dĺžky až 20cm. Výnimočne dosiahnu niektoré jedince aj 25cm. Polovicu z celkovej dĺžky tvorí chvost.
Potrava: Najaktívnejšia je ráno a podvečer, kedy si spravidla loví potravu. Jej hlavnou zložkou potravy je rôzny hmyz najčastejšie pavúky, muchy, koníky a červy. Obľúbeným spestrením stravy sú motýle a húsenice. U tohto druhu bol pozorovaný kanibalizmus.
Subadultný samec Lacerta agilis
Pohlavie: Samce sú farebnejšie ako samice. Boky má samec zelené, zelenožlté a niekedy aj zelenomodré často bez škvŕn v tvare kvetu. Hnedé škvrny na chrbte chýbajú len ojedinele. Brucho majú zelené, žltozelené až zelenomodré s čiernymi bodkami. Samičky majú prevažne sivohnedé sfarbenie s bledými škvrnami. Zriedka majú zelenkasté boky. Brucho majú žlté až krémové prípadne aj biele. Samce sú väčšie ako samice.
Samec jašterice obyčajnej
Rozmnožovanie: Jašterice sa začínajú pariť v apríli alebo začiatkom mája. Páreniu predchádzajú súboje samcov a územie a samice na ňom. Najskôr sa samce nafukujú, robia výpady a syčia aby ohromili svojho soka. Následne pri súboji útočia jeden druhému na krk a hlavu. Často tieto súboje končia odtrhnutím chvosta, natrhnutím kože prípadne aj smrťou. Závisí to od tohto kedy sa slabší jedinec vzdá. Víťaz sa pári so samicou. V júni až v júli samička znesie 4-14 vajec (až 18mm dlhé), ktoré najčastejšie zahrabe do 6-7 cm hlbokej vopred vyhrabanej jamky v hline (závisí od vlhkosti pôdy). Po jednom až dvoch mesiacoch, obvykle koncom júla až v auguste, sa z vajíčok liahnu malé jašterice (veľké 3-4,5 cm), ktoré si onedlho na to začínajú hľadať svoju prvú potravu. Samice sú schopné mať v teplých rokoch 2-3 znášky.
Samica Jašterice obyčajnej
Ochrana: Táto jašterica patrí medzi najpočetnejšie plazy vyskytujúce sa v Európe, no jej populácia sa stále zmenšuje v dôsledku ničenia jej pôvodných biotopov. Snahou nás by malo byť zabrániť tomu.
Výskyt u nás: Na Slovensku je rozšírená na celom území od nížin až po vyššie položene lúky, lesy. Najhojnejšie sa vyskytuje na západe Slovenska v Podunajskej nížine.
Jašterica krátkohlavá – areál rozšírenia na Slovensku
Nepriateľmi tejto jašterice sú podobne ako u ostatných druhov užovky, vretenice, dravé vtáky, kuny, líšky, túlavé mačky ale najväčším nepriateľom je človek. Ten nielenže často bezdôvodne zabíja tieto nádherné tvory ale čoraz častejšie ničí urbanizáciou všetky vyhovujúce biotopy.
Synonymá: Jašterica obyčajná, jašterica bystrá
Použitá literatúra:
Jozef Ponec: Zo života plazov. Príroda, 1978
Ivan Zwach: Naši obojživelníci a plazi ve fotografiích. SPN, 1990
Miroslav Sabol:
ak nemas povolenie + vynimku tak nicim. Su to chranene zivocichy a v prirode im je lepsie + ich chov bez patricnych povoleni je trestny cin.
Jašterica sa môže chovať v teràriu ako had. Čím ju mám živiť.
jasterice su hmyzozrave
zeru jasterice aj zeleninu
vyvyn jasterice?
dobry den. nasli sme dneska jastericku a nevieme ako ju mame prezimovat. vie nam niekto poradit dakujeme.
Lizard : Som rad ze stale viac a viac ludi si tieto uzasne tvory ublubuje a tesi sa z ich pritomnosti a nie naopak ako kedysi
Ja mám tieto jastericky rada a chcem im pomahat preto maju u nas pekne miesto kde su v bezpečí
” Vyskytuje sa výnimočne aj vo vyššie položených polohách, viac sa jej však darí v nižšie položených kopcoch do 600 m. n. m..”
to neni pravda že nežije vo vysočinach , už som ju videla
asi pred týždnom dvomi som si všimol jašteričku, už mala tučne brucho
vidime ju každe leto už asi 4 roky
dnes v noci porodila vajička a zahadne sa stratila
slnko svieti ale nevidno ju
hniezdo ma v takej železnej rure v betone a ma tam dost priestoru len sa bojim aby ju nevytopilo kedže nema kam odchadzať voda
ma tam 6-8 vajičok
tieto jasterice sa teda moc nemaju v malackach lebo poznam miesto kde je milion placiek tochto druhu
Jacob: vies ze su zakonom chranene a ich chov v zajati je protizakonny a nielen ze zato hrozi pokuta ale nikdy v zajati im neposkytnes take podmienky ake by mali na slobode kde ich stale ubuda?!
ja chovam jašterice kratkohlave už 2 roky a ešte sa mi nestal kanibalizmus ani niš podobne zvlaštne je že tu píšu že sa samci o samičku biju a u mna v terarku sa akokeby dohodli,:D nebiju sa ale každy sa sparia s jednou chcem sa spítať kolko taketo jašterki žiju
fakt hustý najlepšia stránka akú som v živote videla.
jasterice kratkohlavu hibernuju hlavne v kopach hliny piesku, v dierach v zemi pripadne v komposte. ak sa im tam paci pridu aj na buduci rok. s pieskom sa toto stava casto, prave kratkohalve jasterice do neho radi kladu vajicka apotom v lete nastava problem ze o tieto znasky prichadzaju.
Zdravím, dnes ked som sa hrala so 4-ročným synovcom na piesku vzadu na dvore, tak si len tak kopal s motyčkou a narazil na vajíčka jašterice. Ani ja som si v tom momente neuvedomila čo to je, tak mu nechtiac jedna vajíčko puklo tak, že ho mal po tvári, aj nohách. Potom som sa tam vrátila a našla vajíčok ešte viac, dala ich dokopy a zhruba na rovnakom mieste zahrabala späť a uvidím, čo sa bude diať, či som ich maličkým presunom poškodila, alebo sa vyliahnu =)
A chcem sa teda aj spýtať, kde v takom prípade jašterice hibernujú, či je možné, že ostanú celú zimu pod pieskom, alebo sa presunú niekde inde a či je možné, že ak pôjdu preč, či sa tá istá ,,rodinka” môže vrátiť na tento istý piesok (ak ho tam ešte budeme mať) aj na najbližšiu jar.
A ešte ma napadla taká otázka ohľadom hibernácie – ako je to zabezpečené v ZOO, ak tam majú jašterice alebo iné plazy čo v zime hibernujú. Praxovala som síce chvilu v ZOO Bojnice vo viváriu, ale spýtať sa na to ma ani nenapadlo. Za Vaše odpovede a rady dakujem
ja milujem kasterixe a rad sa o ne staram ked vid ze sa zacnu trhat (kanibalizmus) asi bi som s toho plakal
;( .
to jo
Sfarbenie je velmi variabilne a so sezonou sa meni.