Jašterica krátkohlavá (obyčajná) stredoeurópska– Lacerta agilis agilis (LINNÉ, 1758)

lacerta-agilis-13Táto jašterica je jedným z najkrajších a najrozšírenejších plazov Európy.



Popis: Vďaka svojmu širokému areálu rozšírenia existuje viacero farebných variant tohto druhu. V niektorých prípadoch je na nerozoznanie samec jašterice krátkohlavej od zelenej a rozuzlenie prinesie až porovnanie štítkov na hlave. Popri tom sa vyskytujú aj čisto čierne jedince a rovnako aj bledé jedince. Mláďatá sú sivohnedé s bielymi škvrnami. Zimovať začína v októbri, v teplejších rokoch najneskôr v novembri. Zalieza do dier po hlodavcoch, skalných puklín a pod kmene stromov. Zimný spánok u tohto druhu končí už koncom marca.


Hlava jašterice krátkohlavej (Knoxville)


Rozšírenie: Jašterica krátkohlavá sa vyskytuje v celej strednej a východnej Európe. Južné pásmo výskytu sa tiahne od Británie, severu Álp(kde sa vyskytuje až do 1500 m.n.m.), Maďarsko, Bulharsko, až po strednú Áziu. Zo severu jej rozšírenie siaha až juh Švédka, Fínska až po Sibír.


Jašterica krátkohlavá – areál rozšírenia v Európe


Biotop: Táto jašterica je relatívne hojná na všetkých miestach výskytu. Najčastejšie obýva slnečné, trávnaté svahy, pastviny, krovinaté oblasti, rúbaniská, štrkoviská, železničných násypoch, na okrajoch lesov a viníc. V neposlednom rade sa čoraz častejšie vyskytuje pri ľudských obydliach v dôsledku ničenia jej prirodzených biotopov. Vyskytuje sa výnimočne aj vo vyššie položených polohách, viac sa jej však darí v nižšie položených kopcoch do 600 m. n. m.. Jašterica obyčajná je veľmi dobrý plavec, väčšinou však rýchlo smeruje k najbližšiemu brehu. Vo všeobecnosti sa vyhýba veľmi vlhkým lokalitám.

lacerta-agilis
Samec jašterice obyčajnej


Veľkosť: Jašterica krátkohlavá dorastá zvyčajne do dĺžky až 20cm. Výnimočne dosiahnu niektoré jedince aj 25cm. Polovicu z celkovej dĺžky tvorí chvost.


Potrava: Najaktívnejšia je ráno a podvečer, kedy si spravidla loví potravu. Jej hlavnou zložkou potravy je rôzny hmyz najčastejšie pavúky, muchy, koníky a červy. Obľúbeným spestrením stravy sú motýle a húsenice. U tohto druhu bol pozorovaný kanibalizmus.

lacerta-agilis-12
Subadultný samec Lacerta agilis


Pohlavie: Samce sú farebnejšie ako samice. Boky má samec zelené, zelenožlté a niekedy aj zelenomodré často bez škvŕn v tvare kvetu. Hnedé škvrny na chrbte chýbajú len ojedinele. Brucho majú zelené, žltozelené až zelenomodré s čiernymi bodkami. Samičky majú prevažne sivohnedé sfarbenie s bledými škvrnami. Zriedka majú zelenkasté boky. Brucho majú žlté až krémové prípadne aj biele. Samce sú väčšie ako samice.

lacerta-agilis-2
Samec jašterice obyčajnej


Rozmnožovanie: Jašterice sa začínajú pariť v apríli alebo začiatkom mája. Páreniu predchádzajú súboje samcov a územie a samice na ňom. Najskôr sa samce nafukujú, robia výpady a syčia aby ohromili svojho soka. Následne pri súboji útočia jeden druhému na krk a hlavu. Často tieto súboje končia odtrhnutím chvosta, natrhnutím kože prípadne aj smrťou. Závisí to od tohto kedy sa slabší jedinec vzdá. Víťaz sa pári so samicou. V júni až v júli samička znesie 4-14 vajec (až 18mm dlhé), ktoré najčastejšie zahrabe do 6-7 cm hlbokej vopred vyhrabanej jamky v hline (závisí od vlhkosti pôdy). Po jednom až dvoch mesiacoch, obvykle koncom júla až v auguste, sa z vajíčok liahnu malé jašterice (veľké 3-4,5 cm), ktoré si onedlho na to začínajú hľadať svoju prvú potravu. Samice sú schopné mať v teplých rokoch 2-3 znášky.

lacerta-agilis-3
Samica Jašterice obyčajnej


Ochrana: Táto jašterica patrí medzi najpočetnejšie plazy vyskytujúce sa v Európe, no jej populácia sa stále zmenšuje v dôsledku ničenia jej pôvodných biotopov. Snahou nás by malo byť zabrániť tomu.


Výskyt u nás: Na Slovensku je rozšírená na celom území od nížin až po vyššie položene lúky, lesy. Najhojnejšie sa vyskytuje na západe Slovenska v Podunajskej nížine.


Jašterica krátkohlavá – areál rozšírenia na Slovensku


Nepriateľmi tejto jašterice sú podobne ako u ostatných druhov užovky, vretenice, dravé vtáky, kuny, líšky, túlavé mačky ale najväčším nepriateľom je človek. Ten nielenže často bezdôvodne zabíja tieto nádherné tvory ale čoraz častejšie ničí urbanizáciou všetky vyhovujúce biotopy.


Synonymá: Jašterica obyčajná, jašterica bystrá


Použitá literatúra:
Jozef Ponec: Zo života plazov. Príroda, 1978
Ivan Zwach: Naši obojživelníci a plazi ve fotografiích. SPN, 1990

Komentáre

  1. Plazyunas hovorí:

    Rozdvojenie chvosta nebýva až tak časté ale z času na čas k nemu dôjde keď jašterica príde o chvost a novo rastúci regenerát narastie takto zvláštne.

  2. Nikola hovorí:

    Dobrý deň, u mňa na záhrade bola dnes jašterica krátkohlavá avšak mala dva chvosty. Vedeli by ste mi povedať či ste sa s tým stretli a ako je to možné? Ďakujem krásne za odpoveď

  3. mino hovorí:

    Katka: urcite vajicka neprekladat. Idealne ich prilis nepolievat ale trocha vody ich neublizi

  4. Katka hovorí:

    Dobrý deň, dnes sme na našej zeleninovej hriadke (Ivanka pri Dunaji) našli čerstvo vyhrabanú dieru, z ktorej trčal chvost jašterice a vnútri bolo vidno aj hlavu. S najväčšou pravdepodobnosťou išlo o jaštericu krátkohlavú, ktorá práve kládla vajíčka. Už v minulosti sme pri okopávaní naďabili na vajíčka a jaštericu v záhrade mávame pravidelne. Vlani sme “odchovali” aj mláďatá. Chcela som sa ale opýtať, či je bezpečné nakladené vajíčka preniesť inde. Vieme presne, kde sú nakladené – pekne vidno čerstvo nahrabanú hlinu. Ak je lepšie vajíčka nechať na mieste, môžeme zeleninový záhon normálne zalievať? Ďakujem za odpoveď.

  5. mino hovorí:

    Dobry den, odkial ste? Vieme pre nu prijst a prezimovat ju. Na jar ju mozeme spolu vypustit. Poslite mi mobil na vas a spojime sa s vami. na mail milankanya@gmail.com

  6. adam hovorí:

    Mam doma jastericu a stále sa skrýva, a som ju aj videl a je to tato jasterica.
    A neviem co mám snou robit, von ju nemôzem dat lebo mrzne a je zima.

  7. Tomas hovorí:

    Dobry den Veronika, poslite mi kontakt na seba na tomas.sanitra@gmail.com alebo 0902434956, vecer sa po nu zastavim (byvam v PK).

  8. Veronika hovorí:

    Prosim o radu. Dnes som na prechadzke so psom v Limbachu nasla na snehu skrehnutu jastericu obycajnu asi 10 cm bez chvosta. Mam ju doma v klietke dala som jej seno zeleninu a vodu…nemozem ju vypustit na zahradu lebo mrzne a vsade je sneh…Ako postupovat aby prezila do jari? Mam ju drzat doma alebo radsej v chlade v garazi?
    Dakujem, Veronika

  9. mino hovorí:

    Pustit je jedine spravna vec pre vas aj jastericu

  10. Pionier hovorí:

    takže je lepšie ju pustiť

  11. Bic0 hovorí:

    Sweggy: vsetky nase plazy su zakonom chranene a nie je mozne ich legalne chovat (ak vylucime par povoleni pre potreby vyskumu vedeckych pracovnikov). Chov zivocichov z mierneho pasma je celkovo tazsi ako chov beznych exotickych druhov kedze u nasich druhov je pre ich zdravie nutne zachovat eplotny cyklus v roku a zimovanie. Niektore nase druhy je mozne legalne zakupit (odchovy zo zahranicia) ale stael je tu s tym spojena ista byrokracia.

  12. Sweggy hovorí:

    Je možné ju chovať aj ako domáce zvieratko ?

  13. mino hovorí:

    len sikovnymi rukami, nie je iny sposob

  14. Sandra hovorí:

    Dobrý deň, do kancelarie nam vbehla mala jašterička. Už tu bude tretí deň čo sa mi ju nepodarilo chytiť. Schovava sa v škarach medzi palubovkami. Neviete mi poradiť ako ju odchytiť a pustiť?

  15. mino hovorí:

    super

  16. MenoZvieraMestoVec hovorí:

    Jašterky su uz 3 dni na slobode a vidim ich skoro kazdy den :)

  17. mino hovorí:

    ok, treba ich pustit co najskor

  18. MenoZvieraMestoVec hovorí:

    Stalo sa to minuly tyzden len som to pisal vcera a vcera sa aj vyliahli