Popis: Tieto teplomilné jašterice sú prekrásne exoticky sfarbené. Ako jedna z mála jašteríc dokáže šplhať po stromoch. Je aktívna cez deň, v letných mesiacoch dopoludnia a navečer. V suchých obdobiach sa aktivita jašteríc znižuje.
Najpresnejším určovacím znakom (hlavne pri mláďatách) sú dva nosné štítky nad sebou a malý záhlavný štítok v tvare trojuholníka. Žiadna iná naša jašterica tieto znaky nemá. Zimu prečkávajú v rôznych dierach v pôde, skalách a stromoch. Diery upchávajú hlinou a iným prírodným materiálom. K zimnému spánku sa ukladajú koncom septembra až v októbri. Mláďatá aj neskôr, keďže potrebujú nabrať čo najviac síl. Na jar sa prebúdzajú neskôr ako iné jašterice, väčšinou až v priebehu apríla.
Jašterica zelená – pohľad A(bok), B(vrch)
Rozšírenie: Žije v južnej a juhovýchodnej Európe a v Malej Ázii. Chýba iba v južnom Španielsku a Portugalsku a na ostrovoch Stredozemného mora. Na východe zasahuje nesúvisle až na ľavý breh Dnepru. Najsevernejšia izolovaná populácia je v nížinách Poľska.

Jašterica zelená – areál rozšírenia v Európe
Biotop: Ide o teplomilnú jaštericu, ktorá vyhľadáva suché, teplé a slnečné biotopy stepného a lesostepného charakteru, ako sú skalnaté a krovinaté stráne s vápencovým a pieskovcovým podkladom, na okrajoch lesov, pastvinách a vinohradoch. V severnej časti areálu obýva nížiny a pahorkatiny, len výnimočne vystupuje nad 600 m n. m.
Veľkosť: V dospelosti dorastá do dĺžky 30-40 cm, čo z nej robí našu najdlhšiu a najväčšiu jaštericu. To znamená, že potrebuje aj najväčšie množstvo potravy.
Potrava: Jašterica zelená je dravá, živí sa väčším hmyzom, výnimočne aj inými druhmi jašteríc, mladými vtákmi a drobnými hlodavcami. Mláďatá sa živia drobným hmyzom. Sú známe aj prípady kanibalizmu, keď dospelí jedinci požierajú vlastné mláďatá.
Pohlavie: Samce majú žltozelený chrbát prechádzajúci do bledožltého brucha. Temeno hlavy majú hnedé prípadne olivovozelené. V období párenia majú samce azúrovomodré celé podhrdlie. Samičky mávajú bledšie sfarbenie ako samce. Zelená prechádza od chrbta smerom k bokom do hnedej farby s čiernymi a belavými škvrnami. Farba závisí vo veľkej miere od lokality a veku. Mláďatám ako aj niektorým dospelým jedincom chýba zelené sfarbenie. Sú známe dokonca prípady nálezu úplne čierneho jedinca.

Jašterica zelená – krásne vyfarbený samec
Rozmnožovanie: Obdobie párenia začína koncom apríla a môže trvať až do júna. Samce o samičku zúrivo bojujú, dokonca môžu jeden druhému odtrhnúť aj chvost. Počas párenia žije samec so samičkou aj niekoľko dní, pravdepodobne preto aby zabezpečil, že sa nebude páriť s ďalšími samcami. Počas júna a júla (6-8 týždňov od párenia) znáša samica 5 až 25 bielych vajec, ktoré sú 18-20mm veľké. Kladenie vajec môže trvať aj dve hodiny. Vajíčka samica zahrabe na suchom mieste(obyčajne do piesku) a navŕši na ne kôpku až do výšky 7 cm. Podľa teploty sa mláďatá liahnu v auguste až v septembri(cca. 8 týždňov od nakladenia). V chladných rokoch sa môže, vývoj zárodku predĺžiť až do jesene. Zárodok sa potom obvykle podchladí a odumrie alebo sa vyliahne oslabené mláďa, ktoré už nestačí získať dostatočné zásoby na prezimovanie a hynie. Po vyliahnutí merajú cca. 8-10cm a do zimy vyrastú až so 12 cm(aj s chvostom). Jašterice pohlavne dospievajú v 3. roku života.

Jašterica zelená – pohľad zblízka
Ochrana: Prežitie jašterice zelenej na väčšine lokalít je neisté pre veľmi silné narušenie biotopov. Základom ochrany jašterice zelenej je uchovanie biotopov, na ktorých druh žije, pred devastáciou a zničením. Početnosť tohto druhu je však v rôznych častiach krajiny značne rozdielna a tým sa líši aj bezprostredný stupeň ohrozenia. V južnej časti svojho areálu je miestami hojná. V texte Bernskej konvencie je zaradená do zoznamu prísne chránených druhov. U malých izolovaných populácií môže byť aj rozsahom malý zásah príčinou rýchleho zániku celej populácie. Príkladom môže byť chov domácich zvierat (napr. mačiek, domácej hydiny, pávov a pod.) na miestach výskytu neveľkých populácií alebo vypaľovanie trávy.
Výskyt u nás: Oblasť rozšírenia sa tiahne od Záhoria cez úpätie Malých Karpát, ktoré zasahuje až k Bratislave. Ďalej na strednom toku Váhu a Nitry a na dolnom toku Hronu. V tejto oblasti sa vyskytuje v súvislom areáli. Na Muránskej planine vystupuje až do výšky 1000 m n. m. Na východe zasahuje do CHKO Vihorlat.

Jašterica zelená – areál rozšírenia na Slovensku
Použitá literatúra: Jozef Ponec: Zo života plazov. Príroda, 1978

super pomohlo mi to
ďakujem moc mi to pomohlo ..
dostala som 1+
dk
To sme radi, dufame, ze pouzijes aj nas copyright…
dobre obrazky
jeden som si stiahol
Raz som sa stretol so sivou samicou, vyzerala dost zaujimavo – nezvycajne
Dakujeeeeeeeem dostal som 1*:)))
V clanku vidim:
V texte Bernskej konvencie je zaradená do zoznamu prísne chránených druhov.
nj ale ked to tam nepise ale diki
Vsetky nase plazy su chranene.
a ona je chránená???
dobre to je
žiju aj dev.n.vsi blizko rieky moravy.
jasterice dldhohlave nepoznam take u nas neziju, len kratkohlave a zelene v ktorej clanku sme.
Chcela by som sa opytat ze kde v Bratislave sa vyskituju jasterice dlhohlave….Presnejsie niekde v Raci a vysie….piste na mail:sabisklenicova@gmail.com za vsetko uprimne dakujem
To matkhan – nie, nemôžeš. Načo by si to robil? Je krajšie sledovať ich v prírode ako chytať a držať vo fľaške.
takze ja si teraz nemozem ani jasterku kratkohlavu chytit do pohara den ju tam mat a potom vypustit???
bastos: chytat jasterice je protizakonne, chodte sa na ne pozriet, fotte ich ale nechytajte
a ja by som chcel taku jastericku . moj bratranec si cova dvoch leguanov a cez vikendy spolu chodievame chytat táieto jasterkyyyyyyyyyyyyy
To SiSi:
Hovori ti nieco porusenie autorskych prav? Ak neuvedies zdroj = citaciu, odkial si to zobrala, tak je to trestny cin… Gratulujem.
jéj, dakujem, za projekt … =D
len to skopirujem, smer world 2003 a tlačiť… ešte ten nejaký obrázok