Korytnačka močiarna je jediná korytnačka, ktorá pôvodne žije na našom území. Často býva zaraďovaná medzi “korytnačky prechodného typu”, pretože končatiny sa viac podobajú na suchozemské korytnačky, ale tvar panciera je podobný vodným korytnačkám. Ide o chránený druh (podobne ako všetky naše plazy). Výborne pláva a potápa sa, ale miluje vyhrievanie sa na slnku, na brehoch riek či jazier.Korytnačka močiarna, Emys orbicularis (Linnaeus,1758)
Korytnačka močiarna je jediná korytnačka, ktorá pôvodne žije na našom území. Často býva zaraďovaná medzi “korytnačky prechodného typu”, pretože končatiny sa viac podobajú na suchozemské korytnačky, ale tvar panciera je podobný vodným korytnačkám. Ide o chránený druh (podobne ako všetky naše plazy). Výborne pláva a potápa sa, ale miluje vyhrievanie sa na slnku, na brehoch riek či jazier.Vretenica severná (obyčajná) – Vipera berus (Linné 1758)
Vretenica severná (obyčajná) je asi najznámejší a zároveň jediný jedovatý had na Slovenku. Je opradený množstvom povier a bájok, ktoré však nie sú pravdivé a žiaľ prispievajú k tomu, že sa stáva častým terčom útokov ľudí, ktorí sa s ním v prírode, na záhradách či poliach stretávajú. Je to však veľká chyba, lebo tento druh, podobne ako všetky hady, významne znižuje počty hlodavcov.
Príznaky a prvá pomoc pri uhryznutí vretenicou severnou
Podľa toxikologického centra bolo v rokoch 1999-2005 na Slovensku nahlásených len 11 prípadov osôb uhryznutých vretenicou severnou. Pacientom bola poskytnutá podporná symptomatická liečba bez nutnosti podania séra, čo stačilo na ich úplné zotavenie. Zaujímavé však je, že všetci uhryznutí boli deti a k ich intoxikácii došlo buď z neznalosti, alebo nezdravej suverenity pri neodbornej manipulácii s hadom (Dluhorucký et al. 2000, Valenta 2008).
Slepúch lámavý – Anguis fragilis (Linnaeus, 1758)
Tento beznohý jašter svojím vzhľadom prípomína hada. Častokrát je práve preto nezmyselne zabíjaný, i keď je rovnako ako ostatné jašterice a hady úplne neškodný. Ba naopak všetky hady a jašterice sú užitočné a majú svoju nezameniteľnú úlohu v našom ekosystéme.
Užovka stromová – Zamenis longissimus (Laurenti, 1768)
Dve storočia pred naším letopočtom bol tento had chovaný v chrámoch ako posvätný živočích. Rimania verili, že sa boh lekárstva Aeskulap objavoval v podobe hada. Znak zdravotníkov dodnes nesie symbol hada obmotaného okolo palice. Tento had bol neskôr určený ako Elaphe longissima. V našich končinách bol rovnako symbolom kultu “hada gazdu”, kedy mal každý gazda v blízkom okolí svojho domu tohto hada.
Krátkonôžka štíhla – Ablepharus kitaibelii fitzingeri (MERTENS, 1952)
Krátkonôžka je jediný scinkovitý druh plaza žijúci v našich končinách. Vďaka krásnej striebornej farbe tela ho mnohí pokladajú za “klenot” medzi našimi plazmi.
Jašterica živorodá – Zootoca vivipara (Von Jacquin, 1787)
Jašterica živorodá je naša najotužilejšia jašterica. Aby prežila v chladných oblastiach ako jediná z našich jašteríc rodí živé mláďatá. Jašterica zelená – Lacerta viridis (Laurenti 1768)
Naša najväčšia a jedna z najkrajších jašteríc. V oblastiach jej výskytu je jašterica zelená pre svoju veľkosť a dravosť dôležitým predátorom.Jašterica múrová – Podarcis muralis (Linaeus, 1768)
Jašterica múrová je štíhly a neobyčajne mrštný druh jašteríc s nápadnou plochou a zašpicatenou hlavou, s dlhým tenkým chvostom, ktorý dosahuje 60-65% celkovej dĺžky tela a dlhými končatinami, vďaka ktorým výborne skáče.
Loading ...